Jindřich V.

Váhám mezi 4* a 5*… Zatím jsem se přiklonila k první variantě, ale jsem si na sto procent jistá, že až to zhlédnu podruhé, budu mít jasno. Opětovně poctivá filmařina mnou oblíbeného a obdivovaného Kennetha Branagha který byl pro filmové verze her W. Shakespeara snad stvořen. Scéna Jindřichova projevu před zdánlivě prohranou bitvou je tak dech beroucí, že spolehlivě strčí do kapsy i projevy Williama Wallace (Statečné srdce) či novodobějšího Jiřího V. (Králova řeč). (26.06.2011)

Najviac Shakespearovska adaptácia Shakespeara na filmovom plátne akú som zatiaľ videl. Henrich 5. je viac divadelný ako filmový, hlavne v dialógoch/monologoch a prechodoch medzi scénami. A to mi trochu vadilo. Ten literárny jazyk mi nedovolil aby som si príbeh užíval ako pri iných historických filmoch. Nepotrebujem ani vidieť monumentálne bitky keď všetko ostatné funguje, no teraz by som ich možno prijal lebo pôsobili skromne. A to až tak že komparz 30 ľudí tu podľa mňa pokrýva tisícové armády. Áno film tak pôsobí viac metaforicky a básnicky, no žiadalo sa mi vojnovú bezmocnosť a brutalitu ukázať intenzívnejšie. Ajtak ale klobúk dole pred Branaghom. Ako režisér a ešte k tomu pred tridsiatkou, podľa mňa ukázal veľký talent keďže ide o debut. Kde ale uspel ešte viac je jeho stvárnenie Henricha. Bezchybné herecké vystúpenie ktorým schoval do vrecka všetky ostatné postavy a to až tak že vlastne ani poriadne neviem kto iní ma aspoň trochu zaujímal aby som mu fandil. (25.08.2022)

Nechápem výrazne pozitívne kritiky (napr. Rottentomatoes: 100%) a komentáre tipu "najlepšia shakespearovská adaptácia" na Henricha V. Mám rád náročnejšie filmy a viem, že niektoré z nich treba istú dobu sledovať, aby im človek prišiel na chuť, no Henrich V. je väčšinu stopáže neúnosná nuda. Dialógy sú príliš zdĺhavé a nezaujímavé, boje sú režisérsky i organizačne odfláknuté. Neprijímam obhajobu, že taký je Shakespeare a tak to má proste byť. Medzi divadlom a filmom je výrazný rozdiel. Film má dávať väčší priestor prostrediu v ktorom sa príbeh odohráva, má inscenovať scény nerealizovateľné v divadle a nie len otrocky prenášať látku na celuloid. Pre mňa len divadelná hra natočená na kameru ako film, namyslená proanglická propagácia divadelného diela, prehnaný patriotizmus (ktorý je vo filmoch prezentovaný pomerne často, no tu pôsobí veľmi trápne) a hlavne premrhaný potenciál. Česť patrí niektorým (určite nie všetkým) hereckým výkonom. (15.01.2013)

Kenneth Branagh a William Shakespeare - to je takřka nerozlučná dvojice. Ten první se snaží postupně natočit snad vše, co ten druhý napsal. Někdy se mu adaptace povede trochu méně, vesměs ale jde o dílka, z nichž by měl autor předlohy jistě radost. Jindřich V. patří mezi Branaghova vrcholná díla. My, odkojení filmy nasáklými americkým patriotismem, najednou sledujeme film, který je přeplněný nacionalismem anglickým. Ale je to nacionalismus tak ryzí, tak skutečný, že si divák takřka připadá jako Angličan a je ochoten vstát z křesla a jít bojovat za krále Jindřicha. Králův projev před rozhodující bitvou je pak jen umocněním onoho entuziasmu, který v té chvíli sice jakoby skomírá, ve skutečnosti se ale nadechuje k finálnímu náporu. Brilantní herecké výkony jsou u "shakespearovských" herců celkem obvyklé, takže není zase moc třeba se o nich rozepisovat. Každý, kdo má rád historické filmy (nejen ty shakespearovské), by si tenhle film neměl nechat ujít. (21.08.2002)

Videl som aj originál s Laurencom Olivierom a ťažko tieto dva spracovania porovnávať. Novšie spracovanie je určite akčnejšie, s väčším dôrazom na príbeh, ale aj v ňom je priehrštie dlhočizných dialógov. Tiež rola rozprávača je trochu rozpačitá. Musím však pochváliť bojové scény, ktoré boli spravené realisticky, v doprovode epickej hudobnej zložky a s hrdinskými výrokmi. Na to, že je to prvotina Branagha, a to nielen po režisérskej, ale aj scenáristickej stránke, vôbec to nebolo zlé. A ako herec, hoc postavou nevysoký a nesilný, nesklamal. (06.10.2014)