SeanLSD

MAHULIENA, ZLATÁ PANNA rozhodne nie je rozprávka pre deti, ale až na pár rozprávkových prvkov a riešení takmer čistokrvný fantasy príbeh z dávnych čias s mystickou až fatálnou atmosférou. Natáčaný celý v exteriéroch, Malířova kamera maximálne využíva rozličné typy divokej slovenskej krajiny. Dojem nejakej temnej legendy zo slovanského dávnoveku je umocnený aj výpravou a rekvizitami (kde kráľ na svojom skromnom hradisku rozhodne nepripomína rozprávkový pseudostredovek alebo imaginárny novovek, na ktorý sme v našich rozprávkach tradične zvyknutí...). Zameraním na psychologické otázky (podobne ako v predchádzajúcej Lutherovej rozprávke KRÁL DROZDIA BRADA) sa potom definitívne odkláňa od bavenia detského diváka. Rozklad osobnosti a priateľstva pod vplyvom chtíča, žiarlivosti a paranoje, s vyslovene až hororovými psycho-momentami (z viacerých svedectiev vidno, ako film v detstve dokázal uživateľom nepekne pocuchať nervy) má na míle ďaleko od dobromyseľných českých kostýmových klasík. Vlastne je až škoda, že to muselo byť natočené ako rozprávka, lebo s prihodením nejakých rekvizít, súbojov, postáv, vylúčením happy-endu a rozpracovaním kľúčovej časti v jaskyni u Zlatovlada kľudne mohol vzniknúť regulérny fantasy fenomén na pomedzí CONANA, PÁNA PRSTEŇOV, tradičnej - teda strašidelnej - podoby rozprávok a historického filmu z obdobia Veľkej Moravy... Bez srandy!

Fascinujúca na tejto rozprávke je predovšetkým tá skutočnosť, že sa tu nevyskytuje absolútne žiadny nadprirodzený ani fantastický prvok. Okrem dôrazu na výchovné pôsobenie princa v prevleku a následnú psychologickú premenu princeznej (ktoré sú tu ako metóda aj výsledok jediné vskutku rozprávkové) je nádherné sledovať, ako ju tvorcovia podriadili divadelnému rozmeru.

Úžasne prepracovaný a hlboký Pavlacov text je myslím, len pre intelektuálne zdatnejších divákov.

Slušná, poctivo spracovaná, historická hra o MRŠ, ktorej chvíľami škodí prílišná popisnosť a edukatívnosť.

Toto je hodne zaujímavý prípad experimentálneho filmu. Nielen preto, že americký fotograf Man Ray bol tak akosi prítomný pri skoro všetkom, čo sa týka filmovej avantgardy povojnového Paríža a pre "cinéma pur" bol vlastne určujúcim spúšťačom - Duchamp u neho vytvoril svoje ANÉMIC CINÉMA a Chomette sčasti 5 MINÚT ČISTÉHO FILMU. Z veľkej časti vytvoril aj MECHANICKÝ BALET,, ktorý si nie veľmi právom neskôr prisvojil Fernand Léger NÁVRAT K ROZUMU, ktorý celé toto hnutie viac-menej spustil, bol premietaný na Tzarovom "Soirée du coeur á barbe" v 1923 (kde došlo k definitívnej roztržke medzi dadaizmom a surrealizmom) spolu s Richterovým RYTHME 21 a MANHATTA Ch. Sheelera a P. Stranda a autor tu skombinoval svoju vlastnú zaujímavú techniku priameho osvecovania filmového materiálu pokrytého rôznymi predmetmi so svojimi "rayogramami" a fotograficky zaujímavým a o dosť príťažlivejším snímaním ženského torza. Pri tom sa okrem tradičnejšej predstavy provokujúceho umelca ponúka aj domnienka, či tento záver filmu nezodpovedá tomu, ako máme pochopiť názov filmu, čo je tým návratom k rozumu.. ? Man Ray však celým svojim nasledujúcou tvorbou dokázal, že "neplodným experimentovaním", ktoré je dokonale umelecky uspokojivé a napĺňajúce, sa dá stráviť aj celý život.

Nie som si vôbec istý, o čo sa má v prípade tohoto diela jednať. Tento údajný film, ktorý figuruje aj na imdb, ale bez akejkoľvek špecifikácie, vrátane dĺžky, nesie názov Tzarovho časopisu, ktorého vyšlo jediné číslo v roku 1922 a odkazuje aj na jeho hru Le Coeur a gas z roku 1921... Podľa obsahu  jednej vete by to mal byť záznam uvedených básnikov čítajúcich svoje diela, takže skôr dokumentárny záznam, než dadaistický film - navyše dávno po zániku tohoto hnutia. Aby toho nebolo málo, na imdb je uvedené: režisér Tristan Tzara (as Man Ray). Takže dokonalý, vskutku dadaistický chaos!

Jeden z prvých "videoklipov", dalo by sa povedať - či skôr projekcií k hudobným vystúpeniam - a hneď natoľko univerzálnych, že ho mohli premietať k rozličným skladbám. Pomocou reostatov dokázali aplikovať rýchlosť prehrávania k dokonalému prispôsobeniu obrazu na rytmus hranej skladby, neskôr to ešte vylepšili rôznymi synchronizačnými prístrojmi. Tieto skúsenosti potom Murphy využil pri spolupráci na MECHANICKOM BALETE o rok neskôr. Úvodný animovaný titulok s kostlivcami je fascinujúci ešte aj dnes a nehanbil by sa za neho ani Burton...

Najnekonformnejší zo všetkých avantgardných umelcov v spolupráci so spriazneným Man Rayom roztočili niekoľko zo svojich rotoreliéfov s hypnotickými špirálovými maľbami a hoci títo dvaja sú spojení predovšetkým s dadaizmom od jeho samotných počiatkov až k vrcholným formám siahajúcim až do súčasného umenia, charakter básní v krútivom efekte tvoriacich polovicu diela a hypnotický efekt, ktorý má jeho sústredené sledovanie na diváka, ukazujú skôr na surrealizmus.

"Chyba v obraze je predmetom, chyba v pohybe scenárom." ___ Kubistický film existuje a neprekvapí, že spolutvorcom toho najznámejšieho je avantgardný maliar Fernand Léger. Ovplyvnený futurizmom s jeho eufóriou z priemyselnej modernity a fascinovaný strojovou mechanikou nemohol film zostať stranou jeho záujmu. Interes o geometrické formy u neho pochádzal už zo štúdií architektúry, no na umeleckú akadémiu ho neprijali a väčšinu svojich raných diel ovplyvnených impresionizmom neskôr zničil. Kubizmus bol následne jeho východiskovým umeleckým hnutím a toto myslenie vidieť v MECHANICKOM BALETE nielen dôrazom na geometriu, ale aj skúmaním množstva uhlov pohľadu na ten istý objekt a takmer nepretržitým využívaním časti a detailu. Je však nutné povedať, že tento dokonalý príklad "čistého filmu" (cinéma pur) bol zrejme z väčšej časti dielom Dudley Murphyho a Man Raya, Léger sa pridal až neskôr, financoval dokončenie a distribuoval film po celej Európe...

Parádny prehľad základných trendov avantgardy počas troch dekád v ich hlavnom meste, vo viacerých oblastiach umenia a ich vzájomných prienikov v podobe desiatok legendárnych mien a neodolateľného Paríža, kde sa všetci aspoň načas ocitli. Hocako dôkladný dokument je, vyvoláva túžbu vedieť viac a každý spomenutý oddiel priam kričí všetkými tými ďalšími nespomenutými alebo nerozvinutými líniami.