Flego

Partnersko-manželská mikrokomédia s chytľavou pesničkou, ale príliš vágnym a toporným príbehom. Prvý komentár, piate hodnotenie.

Jednoduchý príbeh sa odohráva na námestí, kde kočovní herci hrajú divadelnú frašku o potrestaní panovačnej ženy vlastným manželom za prítomnosti mestskej honorácie a jednoduchých ľudí. Televízny divák v podstate vníma veršované predstavenie, ktoré prerušujú diváci svojimi spontánnymi reakciami. Je to do značnej miery ukričané a primitívne, predlohou bola stredoveká fraška, ktorá mala v časoch vzniku úspech, sila tohto televízneho filmu však časom vyprchala. Druhý komentár, siedme hodnotenie.

Hororová jednohubka, ktorá je postavená na hrôze pri vypnutej elektrine v byte. Veľmi dobre natočené.

Kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť. Animovaný kraťas o nástrahách v medziľudských vzťahoch na pracovisku. Preto je príbeh určený predovšetkým netolerantným dospelým.

V hlavnej úlohe žiarlivosť, resp. ako sa s ňou vysporiadať alebo ju vyvolať. Príbeh má síce svetlé chvíľky, ale určite nebude patriť k tomu lepšiemu v komediálnom filme štvrtej dekády. Druhý komentár, osme hodnotenie.

Azda najlepší Zemanov film má svoju silu v dobrom scenári. Netradičný krimi príbeh vyšetrovateľa, ktorý sa stal podozrivým z vraždy má spoločensko-psychologický podtón a všetko funguje v symbióze.

Tradícia slovenského filmu s nemeckými koproducentmi z 80-tych rokov pokračovala aj v tomto rozprávkovom filme, ale dopadlo to zle. Ako alternatíva k deju fajn, ale toto diváci neberú.

Talianské "poliziotteschi" má svoje verné publikum a bez nadsádzky sa dá povedať, že dokáže diváka pobaviť výživnou porciou akcie a násilia. Spoločenské a politické pomery v krajine si proste pýtali podobný subžáner. Občan sa búri je predovšetkým jazdou Franca Nera a určite nedosahuje úrovne väčšej ako priemer.

Spaghetti western sa už dávno udomácnil na plátnach kín, jeho humorné obohatenie podobne. Tedeum je však príliš uvrešťaná bláznivá "humusácka" komédia, ktorá ma skôr iritovala ako bavila. Takže to najlepšie bola záverečná pointa a hudba De Angelis. Druhý komentár.

Artová kompozícia obrazov, pestrá kombinácia s animáciou, úmyselne nedokonalé triky a farebný vizuálny opar - to sú len určité atribúty tohto zaujímavo poňatého filmu. V našich podmienkach ide o výnimočne spracované dielo, obohacované dobovými obrazmi a vynaliezavými prechodmi medzi scénami, ale treba podotknúť, že na Držiakov snímok sa treba naladiť. Bolo by naivné myslieť si, že Cesta do nemožna ( pekný odkaz na Méliésa ) je seriózny historický životopisný film, ale ako alternatívnu kinematografickú fantáziu treba oceniť tento počin.