Neboj se tety Marty

Nemôžem povedať že by bol film vyslovene zlý. Určite som pri svojich hodnoteniach viacerými hviezdičkami ohodnotil aj horšie filmy. Hlavný problém je v tom že som videl už príliš veľa filmov, ktoré kopírujú Karneval duší s menšími rozdielmi v krátkom čase a tak ma záver filmu vôbec neprekvapil. Takže film prišiel o moment prekvapenia a aj keď herecké výkony celkom ušli a rovnako nesklamala ani hudba príliš pomalý rozbeh filmu a opakovanie toho ako Mauricio vystrašil svoju sestru boli príliš výrazné indície k tomu aký bude jeho záver. Film Nebojte sa tety Marty možno určite zaradiť medzi najlepšie zo slabých filmov. (26.02.2018)

Názov hororu "Nebojte sa tety Marty" vlastne poukazuje na spôsob, akým možno interpretovať tento zvláštny film v réžii A. Bianchiho, ktorý produkoval L. Fulci. Tety Marty sa naozaj netreba báť, množstvo záhadných náznakov a asociácii v tomto sprvu pomalom mysterióznom slasheri sa v závere náhle spojí a dovedie diváka k prekvapivej pointe. Tento Bianchiho film má premyslenú kompozíciu a vnútornú logiku, čo nemožno povedať o viacerých starých talianskych (vrátane Fulciho) hororoch. Hoci sa odohráva akoby mimo čas, v krátkom zážitku na prahu smrti, vôbec nie je ťažkopádny, naopak, je to ľahko stráviteľný letný slasher, ktorého ľahkosť korešponduje s vidieckym prostredím, kam je situovaný príbeh. Postavy sa postupne jasne vymedzujú a uvedomujú si, že sa točia v bludnom kruhu, z ktorého niet úniku. Vychádzkové tempo príbehu v závere vystriedajú naozaj krušné chvíle (nahota, krutosť, napätie), skrátka krvavé jatky, síce s odkazmi na známejšie slashery, ale zato aj svojrázne a štýlové. Mám na mysli napríklad aranžmá spoločnej rodinnej večere s mřtvymi príbuznými. Napokon, zaujmavých nápadov je vo filme vcelku dosť. (02.02.2010)

Zpočátku mysteriozní thriller a v závěru splatter horor nese všechny znaky gialla - gumové černé rukavice, bodné a řezné zbraně (nůž, motorová pila), maskovaný vrah (byť divák tak nějak tuší, o koho půjde), tajemná atmosféra, psychopatické postavy a nahota (zjm. Jessica Moore a její obří prsa). Nechybí vynalézavá kamera (S. Tessicini) se smyslem pro detail i žánrová hudba (G. Esposito) - temné klávesy jsou kupodivu v momentě vraždění nahrazovány až rozvernými tóny, čímž vzniká podobný kontrast, jak ho předvedl Mechanický pomeranč nejen. Ač se během více jak poloviny filmu nic děsuplného neděje, tíživá atmosféra je přítomná už od počátku. Vražda ve sprše je doslovnější než ta v Psychu, práce s motorovkou rychlá a čistá (zajede do krčku jako horký nůž do másla). Vůbec hlava je oddělena hned dvakrát. Fulciho vydloubnuté oči sice chybí, ale na červy svíjející se v hnijícím mase dojde. Závěr podařený. Přes všechny klady si snímek dnes užije především fanoušek žánru... (28.03.2018)

Vydarený taliansky slasher, ktorého finálne rozuzlenie síce v hororovom žánri zorientovaný divák vytuší už v úvode, takéto vyústenie príbehu však nikdy nie je márne. Snáď okrem štandardne pomalšieho rozjazdu, sa dá Tete Marte inak sotva niečo vytknúť. Nechýbajú krvavé vraždy, nenútená nahota či dramatický hudobný doprovod a producent, ktorým nebol nikto iný, než slávny Lucio Fulci si do filmu zakomponoval aj svoj typický trademark v podobe rozkladajúcej sa červivej mŕtvoly... (29.05.2018)

Mali by sme sa báť, nie však tety Mary, ale filmu a jeho nekvalitného a naivného spracovania, ktoré skôr pripomína televízne inscenácie. Síce trileru nemožno uprieť mysteróznosť, napriek pomalšiemu tempu vyslovene nenudí, ale tu jeho klady aj končia. Teda ak si odmyslím jednu nehotinku v sprche - dievča za to fakt stojí. Inak to smrdí lacným grošom, slabou invenciou, vykrádaním už toľkokrát vykradnutého (červy na mrtvole), slabými hercami a nezmyselným záverom, v ktorom záporák všetko (úsmevne) dopodrobna vysvetlí. (09.04.2023)