Monstrum

Dahmer je jeden z tých audiovizuálnych počinov, pri ktorom máte pociť, že recenzie naň by mali písať klinickí psychológovia a nie filmoví publicisti. V rovine štýlua rozprávania ide o príjemnú spomienky na (nie tak dávne) netflixové série, ktoré vo vás ostali dlhšie ako týždeň (Narcos, Midnhunter). Výborná práca s napätím, dramaturgická precíznosť pri uchopovaní kľúčových scén a retrospektív je okamžite stiredaná kráčaním po tenkých ľadoch v oblasti psychologizácie hlavnej postavy, resp. vo vykresľovaní portrétu Dahmera a doby, v ktorej kontexte fungoval. Miestami sa zdá, akoby seriál s Dahmerom sympatizoval a vykresľuje ho ako útlocitného nesmelého introverta, ktorého proste likviduje jeho necitlivé a konzervatívne okolie. Týmto mostíkom sa dostávame aj k portrétu konzervatívnej, homofóbnej a rasistickej Ameriky 70. a 80. rokov. Seriál akoby Dahmera ospravedlňoval, miestami s ním takmer chápavo sympatizoval a zo všekého vinil vplyvy okolia. Škoda, že to netočil Rob Zombie. (25.09.2022)

Videl som už dosť true crime dokumentárnych filmov a seriálov od Netflixu na to, aby som bol aj k tomuto spočiatku skeptický. Väčšinou nemajú ďaleko od bulváru a oproti základným faktom (ktoré nájdeme dvomi klikmi aj na wikipédii) k prípadom pridávajú iba lacné emócie, lacnú drámu, ich výpoveď sa začína a končí pri moralitke "vraždy sú zlé a tí čo ich vyšetrujú sú dobrí". Bol som preto takmer šokovaný touto majstrovskou filmárčinou z ich produkcie, s fantastickými hercami a reálne hutným obsahom, pokladajúcim množstvo otázok ako "Ako sme to mohli dopustiť? Do akej miery to bola vina jeho okolia? Čo sme mohli urobiť lepšie aby sme ho zastavili?", analyzujúcou systematický rasizmus, homofóbiu a iné spoločenské neduhy dobovej i súčasnej Ameriky (a to s minimom pátosu!). Herecký koncert tu nemá len Evan Peters (ktorého Jeffovi rozumieme, napriek tomu že si prajeme jeho dolapenie) ale aj fantastický Richard Jenkins ako Lionel Dahmer, ktorý má svojích vnútorných démonov taktiež viac než dosť. Fascinuje ma, koľkým kritikom vadí, že bol Dahmer vykreslený ako komplexná postava/človek a nie ako karikatúra masového vraha, ktorú poznáme z popkultúry. Napísané je to skvelo a vôbec nie ideologický pomýlene, ako občas zaznieva - a za režijnou stoličkou tu zas sedia okrem iného napríklad aj Jennifer Lynch a Gregg Araki. Skvelý projekt ktorý ma po väčšinu času absolútne pohltil, akurát záverečné dve epizódy boli na môj vkus trochu antiklimatické, resp. oproti zvyšku seriálu málo výpovedné - že "obetiam dodnes nebol postavený pomník" mi naozaj nestačí. (18.10.2022)

Ak stránky pre mladých dospelých prichádzaju s nadpismi ako tento seriálu je iba pre silné žalúdky je Vám jasné že to vôbec nebude tak strašné. Nakoniec si pochpiteľne liberálny Netflix na spracovanie vybral príbeh Dahmera, pretože tam mohli zapracovať rasizmus a utláčanie menšín, zlú bububu cirkev a zlú bielu políciu a o tom je 95% ich tvorby. Síce sa budem opakovať ale Dean Arnold Corll zabil približne 28 chlapcov a mladých mužov vo veku od 13 do 19 rokov ale jemu sa pozornosť nevenuje, nakoľko vrah bol priviligovaný biely beloch a obete boli priviligované biele deti, vraždil ich v Texase, nebol náboženský fanatik a obete nalákal tak že im ponúkol marihuanu. A tým je zrútený celý koncept liberalizmu, v Texase a nebol kresťan, nevraždil strelnou zbraňou, bral drogy a ani jedna obeť nebola iná ako beloch, im úpomník postaviť nie je treba...môj Ty Krišna, ako môže byť niekto tak strašne zasllepený...Mimochodom o tomto vrahovi je natočený iba jeden film a myslím že potom ako ho mučenie a znásilňovanie obetí omrzelo a  mnoho z nich upálil za živa tak to nie je o nič lepší osud ako vŕtanie do hlavy chlapca z Laosu...Nakoľko to však do súčasného trendu zlých bielych priviligovaných ľudí a afroamerických obetí nezapadá, ich žijúci príbuzny budú márne čakať že sa im dostane rovnakej pozornosti ako Dahmerovi, ktorý bol rovnakým monštrom (možno ešte menším) ako spomínaný Corll...až na poslednú epizódu veľmi dobre spracovaný seriál so skvelou muzikou, vynikajúcim Evanom Petersom a prekvapivo dejom, ktorý sa pridŕža reality. (06.10.2022)

Povedené drama o jednom masovém vrahovi. Povedené v hereckých výkonech, kde Evan Peters jednoznačně exceluje. Povedené ale i v psychologii hlavní postavy, které to divákovi nezjednodušují. Naopak. Chvílemi na mě tenhle seriál působil skoro jako nějaká podrobně rozepsaná charakteristika jednoho magora. Kdo, proč, za jakým účelem. Jen těch deset dílů je na podobné téma přeci jen docela dost. Kratší by to klidně být mohlo a divák by o nic zásadního nepřišel. Natočeno je to ale tak sofistikovaně, že ačkoliv tu nechutností příliš není, více jak tři díly naráz divák prostě nedá. Hodně náročné na sledování. Nicméně věřím, že daleko náročnější to muselo být pro Evana, který se role zhostil tak, jako nikdo jiný. (17.10.2022)

Netflixovská událost konce roku a možná i roku celého. Ve výsledku trochu preceňovaná ale jinak precizní a silně atmosférická rekonstrukce odporných činů Jefrreyho Dahmera. Z filmu sálá špinavá a smradlavá atmosféra, kterou doplňuje jisté Petersovo herectví, které jen výjimečně sklouzává ke karikatutismu. Potěší i komplexní vyprávění, které se nezaměřuje na Dahmerovo řádění nejen jeho očima ale i očima obětí a "přihlížejících". Ve výsledku, tak zamrzí příliš utahané tempo a zbytečně vysoký počet dílů, kdy by zkrácení o 2-3 výslednému dojmu prospělo. Kdo viděl nějaký z mnoha dokumentů nedozví se mnoho nového ale komu případ Jefrreyho Dahmera unikl, zde se v profesionální formě dozví jeho až neuvěřitelný příběh, který není jen o psychicky labilním jedinci ale nefunkčním systému, jako takovém. (04.10.2022)