Mlha

Atmosféru buduje jistě dobře, tedy stonásobně líp, jak jeho o skorem třicet let mladší klon. Jenže stejně jako je scénář nedomyšlenej tam, tak je nedomyšlenej i tady. A tím nemám na mysli podivnej konec přesně ve stylu druhých pokračování. třeba když všichni nezávisle na sobě spojují všechno podivný dění s mlhou, když ta diskžokejka řve do rádia, aby někdo jel zachránit jejího synka před mlhou, když každej bere jako sám nezvratnej fakt, že v té mlze něco tajemnýho je. To se totiž může stát jen v horrorech jako tento. No, co se týká "nervydrásajícího" úvodu, asi jsem se správně nedíval, protože vyprávění okolo ohně strašidelnejch historek, to může děsit jenom v reálu a před desátým rokem života. Jinak k formě, co říct? Kromě mrtvejch námořníků, kteří nejsou nikdy ukázaní celí a tak to nekazí jinak zábavnej film hloupou umělostí, mi to přišlo hodně minimalistický jak na triky a prostředí, tak na propracování postav. Semtam něco sice nakousne, ale dozvíme se jen ždibce a o mnoha ani to. Mohlo to být lepší, mohlo to být horší. Kultem pro mě zůstane Věc, ale toto ne. Toto je prostě jen další horror nijak nevybočující z řady ostatních osmdesátníků. (08.09.2006)

Zaujímavý film. Carpenter je jeden s tých režisérov a scenáristov v jednej osobe, ktorý dokážu zaujať námetom a natočiť niečo skutočne dobré (Vec, Halloween), no nie vždy sa mu podarí úplne strhnúť (Útek z New Yorku). A to je presne aj tento prípad. Hmla ma zaujímavý námet, no prišlo mi to nezáživne natočené. Aj keď záver sa podaril. 55% - 3* (06.02.2019)

Na tomto filme ma najviac zaujalo to, že sa neskutočne podobá na Halloween. Celá štruktúra filmu je veľmi podobná tej halloweenskej. Po nervydrásajúcom úvode nastáva útlm, rozpracúvajú sa charaketery (no to som prehnal :)), nastupuje pomalá atmosféra, aby film nakonci dostal silné tempo, vrátane depresívnejšieho konca. K tomu môžeme počuť hudbu Johna Carpentera, ktorá sa opäť až príliš podobá Halloweenskej. Hlavný motív - rytmický tichý podklad, dlhé hlboké tóny a chytľavá melódia dookola sa opakujúca na syntetizátore. Ostatné témy sú tiež podobné OSTu k Halloweenu. Rovnako aj využitie "inej hudby" - v Halloweene to bol nejaký rock'n'roll tu je to jazz/swing. Aby som to ujasnil - toto nie sú zápory, ani klady - to sú len fakty, ktoré som si všimol. Atmosféra je dobrá, hudba skvelá (i keď nie dosť využitá), námet jednoduchý, herci zaujímaví (hlavne Jamie Lee a jej matka Janet Leigh). Akurát mi tu vadilo, že film sa fakt stáva občas nudným - stredná časť filmu. No a potom spomínaná jazz/swing-ová hudba, ktorá narúšala svojou pozitívnosťou temnú atmosféru filmu. Fog je príjemný horor, ktorý dá hororovému fanúšikovi všetko, čo si dokáže predstaviť pod názvom "Hmla" - akurát škoda, že sa námorníci neukázali vo svetle :(. Som spokojný. (07.04.2006)

Dnes som dostal chuť na nejaký starý, dobrý americký horror. Preto som siahol po filme od môjho obľúbeného režiséra Johna Carpentera. Rozhodoval som sa medzi troma titulmi (ktoré považujem za jeho najsilnejšie diela) "Vec", "Hmla" alebo "Halloween". Nakonec som si pustil "Hmlu". A urobil som dobre. Znovu som si pripomenul záhrobnú pomstu sto rokov mŕtvych námorníkov. Obyvatelia malého kalifonského mestečka Antonio Bay musia zaplatiť za hriechy svojich predkov. Skvelá carpenterovská horrorová klasika. **** (26.03.2016)

Po výbornom, napínavom intre následuje predohra s rozplietaním záhady. A čím bližšie sme k jej rozuzleniu a samotnému finále, tým menej sa bojíme. The Fog je veľmi pekne, širokoúhlo natočená, má slušnú carpenterovskú hudbu a atmosféru, ale chýba jej tajúpnosť príbehu, akými disponovali Halloween či Vec. To, KTO SÚ a PREČO ZABÍJAJÚ, nám malo byť iba naznačené, a nie naservírované vo forme nezmyselnej báchorky. (18.08.2003)