Procitnutí v Garden State

Asi 2 roky som kamarátovi sľubovala, že si tento film pozriem. Kamoš je oboznámený s mojím odporom voči väčšine sladkých cajdákov, ale tvrdil, že Garden State je výnimočný. Nuž, je... Príbeh "o živote" je chvíľami melancholický, romantický, poučný, tragický, absurdný, uletený... a neoriginálny. Nevie čím chce byť a čo dosiahnuť, strieda polohy ako nesmelý panic a záverečné romantické vyvrcholenie je predvídateľnejšie ako jeho rýchly orgazmus. Všetky príbehové ingrediencie sú bežné klišé. Zo začiatku môže zmiasť, že sú namixované z rôznych žánrov a tak skúšajú človeku brnkať na všetky city od sympatií, ľútosti, cez entuziazmus až po smútok. Mladík v tieni otca, bláznivé, skromné a k tomu choré dievča, zopár potrhlých kamošov a trochu morbídneho humoru, váha nešťastného detstva a biľag viny, kvapka životnej filozofie a k tomu duševná nevyrovnanosť a rodiaca sa láska medzi dvoma outsidermi... Koľko ráz ste to už videli? Skúsenejší divák čoskoro prehliadne, že tucetkrát, často bola látka lepšie uchytená aj kvalitnejšie spracovaná. Toto je len ambiciózny hybrid, ktorý ma nedokázal uspokojiť po žiadnej stránke. A možno je chyba len vo mne, že som očakávala komédiu a sklamala sa... a možno v tom, že aj ten spomínaný Absolvent, ku ktorému Garden State prirovnávajú, sa mi nepáčil... Holt, vkus je veľmi subjektívna vecička :-) (07.06.2009)

Když bych věřil na něco jako objektivní hodnocení, řekl bych, že Garden State je objektivně na čtyři hvězdičky. Jenže nevěřím, tak to říkat nebudu a vrazím hezčí tři. Proč? Protože po Bokovce a jiných, tematicky spřízněných nezávislárnách o sympatickém hridinovi s traumaty, jenž někam přijíždí aby si v hlavě srovnal svůj život a našelk němu klíč, mi Garden State až příliš snadno zapadl do zajetých kolejí a ozkoušených postupů (právě viz Bokovka). Odkládaný první polibek, opakované nasazování dojemné hudby, slza a konec... to všechno šikulka Zach Braff namíchal úplně stejně jako řada jeho kolegů před ním. Fajn, ale pro mě osobně velice průhledné, předvídatelné (jak inscenačně, tak obsahově), zkrátka ne až tak zajímavé jako pro zbytek publika. (04.04.2005)

„Pokud se nebudeš umět zasmát sám sobě, tak se ti bude život táhnout víc, než bys chtěl.“ Andrew se plouží životem v odevzdaném útlumu. Až úmrtí matky ho donutí poodhrnout mlhu svého světa sedativ a vydat se domů, do New Jersey na pohřeb. „Stalo se ti, žes překročila tu hranici, kdy si uvědomíš, že dům ve kterém jsi vyrůstala už dávno není tvým domovem. Najednou, dokonce i když máš stále střechu nad hlavou, se vidina domova rozplývá. Jako kdyby se ti stýskalo po místě, které ani neexistuje.“ Kromě kamarádů ze střední, na které naráží doslova na každém kroku a otce s kterým se nenávratně odcizil. Tady potká živel jménem Samantha. Něžný film o hledání pocitu bezpečí, důvěry, sebe. Trochu smutný, trochu veselý, trochu k zamyšlení a jeho pohodová nálada se dokázala přenést i na mě a to i díky skvěle vybrané hudbě. (19.02.2006)

Na prvý autorský počin Zacha Braffa (Réžia, scenár, hlavná úloha) je radosť sa pozerať. Hromada scenáristických a režijných nápadov (košeľa vedie) nepôsobí ako nesúrodý guláš, ale presne tak, ako má. Ako vízia talentovaného tvorcu, ktorý vie čo chce povedať a robí to spôsobom, ktorý je pre diváka príťažlivý. Nikto sa tu nehrá na nejaké veľké umenie, no je evidentné, že celý štáb vložil do svojej práce obrovské srdce. A ten pocit sa bez problémov prenáša na diváka a nielen kvôli tomu, že do Natalie Portman stvárňujúcu novú lásku hlavného hrdinu, sme sa od jej prvej scény okamžite všetci zamilovali. V súčasnosti už malá nenápadná žánrová klasika a pre určitú fanúšikovskú skupinu aj celkom slušný kult. Je škoda, že tento film pozná tak málo ľudí. 9/10 (16.03.2016)

A máme tu ďalší film kráčajúci v šľapajách LAYER CAKE (teda čo sa zábavnosti týka, inak je to o niečom úplne inom). Tentokrát je to ale oveľa horšie. Tento film má totiž v úmysle "sdělit" nám niekoľko postrehov o živote, láske, smrti, nekonečnosti vesmíru, pominuteľnosti a (ne)zmysle ľudskej existencie, ... KATASTROFA. ZACH BRAFF nie je a (stavím sa, že ani nikdy nebude) druhý WOODY ALLEN. Skôr by som ho porovnal so zúfalcom menom MIKE BINDER, ktorý má tiež vo zvyku oblažovať nás podobnými pseudofilozofickými "rádoby" hlbokými výlevmi jeho depresívno - obsesívno - sexuálne frustrovanej mysle, poznačenej nejedným "mindrákom". Nie, že by to vadilo, no kým ALLEN je vynikajúci a najmä humorný glosátor, BRAFF a BINDER sú iba jeho na smrť nudní epigóni. Tunajšie hodnotenie tak opäť zaradím do osobnej X-FILES zložky. :-) (1.3.2006) (01.03.2006)