Nae yeojachingureul sogae habnida

První půlka filmu je jakousi sérií romantických a komických scének, které však naštěstí drží pohromadě a netříští se. Jsou pevně spoutány a drží u sebe i přesto, že by bylo tak jednoduché z pout vyklouznout (viz. seznamování). Druhá půlka balancuje na hranici lidské tragédie, černého humoru a zasněné romatiky. Obě polohy filmu sedí a jsou podány bezchybně. Jako celek však přesto působí film roztržitě. Je to neduh, který je nutné vytknout, ale zároveň je i pochvalou. Celý příběh má totiž nějakých pět šest emotivních vrcholů, z nichž každý (do jednoho) by stačil na samotný film a dostatečně naplňující závěr. Windstruck je jako diamant, který čeká na obroušení. Po celou dobu víte, že jste nalezly nádherný a jedinečný kousek, ale zároveň je také zřejmé, že po pečlivém "obroušení", může být vše ještě o krapet lepší. Sice ne již tak monumentální, ale přece jen o kousíček dokonalejší. PS: Orchestrální improvizace na základních melodiích amerických popkulturních hitů jsou naprosto odzbrojující. Před člověkem, který dělal hudbu, uctyhodně smekám. [srpen 2006] (31.08.2006)

Láska je ten najsilnejší cit. Cit, ktorý ako jediný dokáže človeka prinútiť siahnúť na svoj život a to len pre to zvlaštne tlačenie pri srdci. Legenda pravila, že princ po 49 dňoch navždy odíde, ale dovtedy sa príde rozlúčiť so svojou princeznou. Po smrti sa chcel stať vetrom. Oplatí sa čakať ? Oplatí sa prežívať pre tých pár sekúnd ? Otázku, ktorú treba pokladať rozvážne a na odpoveď násjť ten správny čas. Niekedy je menej viac a úporné snaženie môže mať oveľa slabší efekt ako nápad, prirodzenosť, voľba prostriedku. Že niesú slzy na krajíčku to, čo nám zviera hrdlo, že to nieje smutná pesnička, ale možno iba pohľad keď niesú treba slová. A že to ide, ma už Kwak raz presvedčil. (27.06.2005)

Prví polovica filmu je podľa mňa tým najvtipnejším čo Jae-yong Kwak napísal a zároveň aj najlepšie natočeným. Neskutočne zábavná romantika s vtipmi, ktoré ma aj po rokoch neskutočne rozosmiali. Žiadne pubertálne hlúposti ale často veľmi nápadité scénky. Ústredný pár je povahovo na tom podobne ako v My Sassy Girl, ale tentokrát ona nie je tak prehnane krutá a on nie je taký pasívny chudák, ktorý by sa nesnažil vzdorovať všetkým jej výmyslom. Chémia medzi nimi funguje od prvej sekundy. Strašne ma bavila práca s hudbou, ktorá jednotlivým scénam dodáva potrebnú náladu. Kwak si znova neodpusti aj mix žánrov, takže sa dočkáme aj kvalitnej bitky, celkom krvavej prestrelky v ktorej bleskovo uvidíme aj priestrely hlavy alebo rozprávkovo pojatú scénku o vzniku jedného zvyku. Prvá polovica filmu je pre má totálny Kórejský romanticko-komediálny top za 10/10. Lenže v polovici sa Kwak rozhodne prehodiť žánrový výhybku nadobro. Prímes tragédie tentoraz z perfektne vyváženého pokrmu urobil divne chutnajúce jedlo, ktoré sadne málokomu. Mne určite nesadlo. Nastane smrť jedného z paru a tak sa jeho druhá polovička zvyšok filmu bezcieľne poflakuje, snaží sa zabiť až nakoniec sa s osudom tak nejak zmieri. Teoreticky snáď mohla aj táto línia fungovať (ako napríklad v skvelom americkom Duchovi), ale v tomto prevedení to pôsobí nemastne neslane a ja som sa nevedel dočkať kedy sa to konečne skončí. Záverečné cameo s pomrknutím na My Sassy Girl to v mojich očiach nezachránilo. Druhá polovica je u mňa za rozpačitých 6/10 a celkovo teda za 8/10. Tá prvá polovica je proste tak dokonalá, že ani pokazená druhá časť mi nezoberie chuť si film pustiť znova. Ale je veľká škoda, že to dopadlo tak divne. (03.07.2019)

70%. Windstruck (ktorý hlavne vďaka záverečnému epilógu je možno považovať za voľný prequel k My Sassy girl) je tak prvým zakopnutím v Jae-young Kwakovej režisérskej filmografii (a pevne verím, že aj posledným). Podobne ako v jeho predchádzajúcich dvoch výborných filmoch (My Sassy girl a Classic), tak aj tu je žáner romantickej komédie postupne v deji dopĺňaný o krátke odbočky do iných žánrov. Lenže zatiaľ čo v spomínaných dvoch filmoch, boli tieto presahy plne podriadené hlavnej naračnej linke samotného filmu bez toho aby ju narušovali, tak vo Windstruck tomu už tak nie je. Niekde za polovicou filmu sa zrazu z romantickej komédie (ktorá ako vždy Kwakovi ide veľmi dobre) stáva dráma s prepvapivo vysokým počtom akčných prvkov a jednoliatosť filmu ruka v ruke so súdržnosťou deja sa zrazu rozpadá. V závere sa síce Kwak znova snaží nadviazať na pôvodné smerovanie, ale už je to viazanie, v ktorom sa objavujú sem-tam aj nejaké trhliny. To ma za následok v mojom prípade aj ďalšiu skutočnosť - prvý krát mám pri juhokórejskej romantickej komédii určitý pocit citovej vydierateľnosti. Po dopozeraní tak ostáva v myšlienkách jemná pachuť, že sa tentokrát nepodarilo všetko tak, ako sa plánovalo. Je to o to smutnejšie, že spomínaný odkaz na My Sassy girl pôsobí veľmi príjemne a okúzľujúca Ji-hyun Jun je ako vždy neodolateľná. (02.01.2005)

Zdá se, že mám velkou výhodu, že jsem My Sassy Girl ještě neviděla, takže jsem si Windstruck dost užila. Tři čtvrtiny filmu jsem se velmi dobře bavila nádhernou romanticko-komickou linií příběhu. Střelená policistka a plachý učitel jsou kouzelná dvojka a jednu chvíli to dokonce vypadalo, že se v korejském filmu dočkám i polibku. No zůstalo jen u očekávání. Plné hodnocení bohužel úplně pokazil závěr. Nevadila mi nadpřirozená duchovní nadsázka, ale její délka, konec byl trochu roztahaný a tím ztratil na účinnosti. (23.01.2006)