Californication

Asi som staromódna alebo neviem, čo je "in", ale ak ma má nadchnúť seriál, v ktorom si to hlavný hrdina rozdáva - každých 10 min!!! - snáď aj s vlastnou materou, tak si radšej po stý raz poplačem nad nejakou úprimnou sentimentalitou. Cynizmus ja rada, to by som v tom prípade nezbožňovala kruto-allenovskú štúdiu partnerských vzťahov, ale čo je moc, to je veľa. Čo do obsahu, neuveriteľne povrchný a prehnitý seriál plný ,,múdrych" dialógov, ktoré by mi - pokiaľ by som sa nimi riadila - uštedrili minimálne dvadsať bolestných rozvodov a mala na krku dvadsať detí s dvadsiatimi potencionálnymi otcami. Úžasné, hlavne, že je to moderné a hlavne, že to tak rieši celá Amerika. Nie som žiadna konzervatívna puritánka, ale ak má byť tento bezcitný krutý a neľútostný spôsob riešenia vzťahov a sexuálnej otázky vodítkom pre už tak dosť zmagorené generácie, tak verím tomu, že sa toho nedožijem. Hnus! (05.04.2011)

Promiň, Housi, ale byl jsi překonán! Hanku, teď ty vládneš všem cynickým seriálovým hrdinům. Duchovny našel další roli padnoucí přímo na tělo, svým úsměvem a tváří vytvořil nového sarkastického maníka, ve kterém se spousta chlapů uvidí a když ne, budou to aspoň chtít. Slavný spisovatel v krizi středního věku plus ho opustila žena. Kde jinde si to léčit, než u věrného kamaráda jménem alkohol a ženských na jednu noc. Moody prožívá pokaždé jiné dobrodružství, ale skoro vždycky je zraněn nebo někomu vpálí mezi oči, urazí, udělá ze sebe pako a "ojede" nějakou kočku, kterou sbalí na svý rozbitý Porsche, look starého mládence nebo knihu. Prostě dokonalá porce černého humoru a sarkasmu. Tohle se nedá zaškatulkovat. Jinak McElhone je fakt hot a její nevlastní dcera taky. Když se tak podívám na LA, všichni jsou promiskuitní, asi se budu stěhovat... (01.06.2008)

7 / 10 Californication síce vyzerá ako jednoduchá a plytká zábava, no pod jej povrchom tiká prekvapivo delikátny vnútorný mechanizmus. Celý seriál je jedna veľká výstava – prázdneho sexu a citového tápania – a každá nová epizóda pred nami otvára ďalšiu jej monotematickú pasáž (dobročinný večierok, spomínanie na zosnulého otca a pod.); vojdeme, poobzeráme si všetky exponáty, zabuchneme za sebou dvere a pokračujeme ďalej. Dej je dotváraný hrubými líniami, postavy prešľapujú na mieste a predsa sa hýbu, prichádzajú a odchádzajú. Každá z nich operuje v rámci presne nalinkovaných vzorcov správania, rieši vlastné problémy a má vlastné (zväčša sebecké) ciele, no samotný konflikt ju neposúva ďalej, snáď ani nezaujíma. V rozpore s bežnou praxou, neúspechy a pády sa tu prehĺtajú, vstrebávajú s priam nihilistickým pokojom, či dokonca odmeňujú, čo vytvára zaujímavé / zvrátené pnutie naprieč seriálom. • O to väčšie sklamanie nastáva kdesi uprostred druhej série, kedy sa inak celistvý materiál začína párať a my si spätne uvedomujeme, že Californication vo svojej vrcholnej forme nebol až taký prostučký a v skutočnosti veľmi umne balansoval medzi štýlovým humorom a lacnou limonádou. Postavám nechával slobodu voľby, no pestoval ich človečinu, nedovolil im klesnúť do úplnej morálnej anarchie, kde je možné a prijateľné všetko, nič nemá reálny dôsledok a vás tak trápi – nič. Do očí bijúce je to najmä v stále viac a viac prekrúcanom vzťahu agenta Charlieho a jeho ženy Marcy, ktorý ku koncu definitívne zavrhuje stavanie na uveriteľných základoch a nahrádza ho deravou porno-fraškou. Ak išlo o úmysel zhodiť ich až na absolútne dno, nebol dobre vypointovaný. I bezbrehý hedonizmus potrebuje ľudskú tvár. • Našťastie, Hank Moody je postava, kvôli ktorej sa oplatí preberať aj nejakým tým balastom. Ťahajú z neho cigarety, ženské šťavy a vinyl a to je fajn, pretože mu to vďaka vynikajúcemu Duchovnemu žeriete aj s navijakom a kráľovsky sa bavíte. Autori skrz neho pumpujú jeden cynický komentár za druhým a i keď Californication nie je tá hĺbková sonda do rozkladajúceho sa svedomia západnej civilizácie, za ktorú ju niektorí majú, je dobré vedieť, že pod zábavným povrchom drieme uvedomelý duch. • Seriál ako taký rozhodne predstavuje silný nadpriemer. Prvá séria je vynikajúca a civilnejší úvod tej druhej ju v mojich očiach dokonca tromfne, no potom to už ide dole vodou. Občasné záblesky stratenej slávy len podčiarkujú fakt, že Californication je najpohlcujúcejší v momentoch, kedy vás pustí do svojho teplého vnútra a prestane sa hrať na kontroverznú čiernu ovcu seriálového neba. (10.07.2009)

Občas sa ocitnem v spoločnosti skupiny seriálohltačov (nemusí nutne ísť o notorických divákov), ktorí bez ohľadu na spoločenské postavenie a množstvo nakukaných dielov nedajú dopustiť na hlášky, jeby a cynizmus. Onedlho sa ponáram do prúdu hurónsky ftipných komentárov života a vzťahov. Priamo pred očami sa tak spúšťa ďalší z dielov Californication. Netvrdím, že občas nepobaví, len je to obšľahnuté. Trapošina celého vyskakuje na povrch ak si uvedomím rozpor medzi hrdo cynickými hláškami týchto ľudkov a ich reálnym životom, často plným otravne jednotvárnej, no skvele zaplatenej práce. Takéto návody na život nie sú len zo seriálov, ale zo všetkých mediálnych dekrétov väčšinovej kultúry. Spoločne s uniformným výzorom, obliekaním, používaním rovnakého technického zázemia, humoru, hlášok a tromfovania sa v cynickosti a "čiernom humore" to vytvára masu robotov. Spisovateľ Robert Shea tvrdí, že je fajn uvedomiť si, že všetci sme len roboti a prijať tento fakt za svoj. Prečo nie, no aj v sci-fi poviedkach boli roboti kreatívnejší. Pretože prevzaté modely žitia sú len nepodareným epigónstvom. A tento seriál len ďalším z nariadených vzorcov správania. Nereálne lúzersky poživačných, ale bez možnosti to zmeniť. Zaraďuje divákov do spoločnosti večnej zábavy a hry. Aby si mohli spoločne všetci vypiť, zatrtkať a následne zafilozofovať: "Život tuná je tak strašne na piču, ale v pohodééé!". (13.08.2013)

CALIFORNICATION je ukázkový příklad seriálu, který sice na rozdíl od XENY či BUFFY je sexistický, ale místní tregédi mu dávají nadprůměrné 4* (já dávám taky 4*, ale je to 70%, takže tragéd nejsem. Btw ahoj, Che! :-))._____ Sexizmus je zde proto, že dění je nám podáváno optikou hlavního, mimochodem naprosto úděsně nadabovaného (ten hlas!) hrdiny, který je sexista, jenž ženy bere jako objekty na zasunutí, ať už mají 16 nebo 40. O to problematičtější je pak linka rodinná, kdy jsou utužovány vztahy s 12letou dcerou a jiné dojímavé sekvence, které tragicky nefungují._____ Těži se zde z pubertálního humoru a trapnosti, což je mi sympatické, a navíc to opravdu JE vtipné, ale vystavět každý díl na třech obstojných fórech mi nepřijde jako dvakrát dobrý nápad, o Duchovnym, který hraje sám sebe, ani nemluvě. Chtyře napsané dialogy u HBO/Showtime jsou jistotou, ovšem boření tabu je laciné a většina vtipů je postavena na primitivnosti až laciné šokantnosti a tenhle druh vtipů jaksi nezabírá, i když tvůrci umí dobře pointovat._____ Na Oscarové noci jsem viděl cca. 4-5 dílů, které byly ukázkou toho, jak lze původní koncept, který není objevný, ale dá se s ním slušně pracovat, rozmělnit, což mě mrzí. 70% s tím, že to nepůjde dolů tak, jak to bylo 24.2. 2008. :-) (25.02.2008)