Zahrada

Po veľmi dlhej dobe ďalší film, ktorému môžem bez rozpakov a bez falošného vlastenectva dať štyri hviezdičky. Je to možno hanba, ale od Martina Šulíka som zatiaľ nevidel žiaden ďalší film. Aj Záhradu som si mohol pozrieť iba preto, že zomrel Marián Labuda a Dvojka ju pohotovo zaradila do programu. Neviem, či film znesie označenie komédia, ale o jeho zaradení medzi poetické filmy nemožno pochybovať. Veľmi dobre sa mi naň pozeralo a obdivoval som toho, kto objavil pre nakrúcanie tú rozprávkovú záhradu, kde zastal čas. Všetko do seba výborne zapadalo a jedinú menšiu výhradu mám voči vpádu Melkoviča, Štepku a Kovára do deja, ktorý podľa mňa narúšal plynutie deja a atmosféru diela, aj keď proti samotným "votrelcom" nič nemám, dokonca sú mojimi obľúbenými. (09.01.2018)

Taký pomalý lyrický filmík. Moc sa tam toho nedeje a aj to, čo sa deje, je čudné, ale nuda to nie je. Neviem, ako prišli na to, že je to komédia (viď žáner hore), ale malo to aspoň jeden vtipný aspekt. Obyčajne sa v českých filmoch vyzliekajú slovenské herečky, tu sa v slovenskom filme vyzlieka česká herečka:-) Btw.: písať zrkadlovo je sranda a ľuďom tohto filmu neznalých sa to zdá strašne cool. (24.01.2009)

"Valašská škola mravů stodola" od Hugolína Gavloviča dnešnej doby. Nepotreboval som konkretizovať vzťahy a uvádzať realite striktnú príbehovú rovinu. Stačilo mi presne to, čo som tam videl. Učiteľ žijúci v meste u otca krajčíra , ktorý vedie bežný trpký život mešťana. V snahe osamostatniť sa na otcov podnet odcestoval na odľahlú chalupu z roku 1921 po svojom dedovi. Odtiaľ som sa všetkému už iba usmieval. Nepriame prinútenie človeka k vrelej a búrlivej existencii bez vplyvov vonkajšieho sveta mimo odľahlej usadlosti. V krásnom evinom rúchu prírody a plynulosti okolností. Naučiť sa "žiť" po slovensky. Do deja navyše vstupovali perfektné vedľajšie postavy formujúce jeho zmýšľanie. Krásny poetický film. (02.11.2012)

,,...ALE ZIMA BUDE DLHÁ. PREMNOŽILI SA OSI." ,,VIEM, HOVORIL SOM O TOM S MRAVCAMI." __ Z porevolučných slovenských filmov rozhodne najlepší (alebo aspoň jeden z najlepších) a myslím, že ostáva len čakať kedy bude niečím iným prekonaný. Otázky okolo nudnosti príbehu a toho, že sa v ňom nič nedeje až natoľko nechápem. Možno stačí iba popustiť fantáziu a predstaviť si čo všetko by sa dalo robiť s takou krásnou babou akou je Zuzka Šulajová. Načo potom nejaký ďalší dej? Možno menšiu výtku by som mal k tomu rozčleneniu do kapitol, ktorých je pomerne dosť (14), pričom každá z nich trvá približne 5 minút a dopredu sme v tom mnou veľmi neobľubovanom radošínskom nárečí oboznamovaní s tým, čo príde. Za spomenutie ešte stojí krásna hudba Vlada Godára. (napísané 5. 1. ´09) (02.01.2009)

Své životní problémy nemusí filmoví hrdinové řešit jen v nervy drásajících psychologických studiích - důkazem je jedinečný autorský film filmového i divadelního režiséra Martina Šulíka. Hlavní hrdina objevuje taje starého domu, seznamuje se s osobitou Helenou, na níž je nejvýraznější motiv návratu k přírodě: cizí pes jí bere jablko z úst, nejlepším lékem na zranění je lidská moč, pomáhá i "pobyt" v mraveništi. Její levitace nad zemí znamená, slovy otce, že všechno je konečně v pořádku. Současný svět je pojmenován výlučným způsobem, místy působí ve své bezstarostnosti až odtažitě. (21.07.2005)