Legenda o létajícím Cypriánovi

,,KDE TO VLASTNE SOM?“ ,,U NÁS.“ ,,TO VIDÍM. ...A ČO TU ROBÍTE?“ ,,ŽIJEME.“ __ Akýže to trpký osud stíha naše novodobé ,,veľkofilmy“. O Cypriána som sa pokiaľ nevstúpil do kín vôbec nezaujímal a dopredu som vedel, že to bude prepadák (boli ním aj Bathory a Jánošík, lenže mali aspoň návštevnosť) a moja nepríjemná veštba sa aj vyplnila. Táto skutočnosť je o to horšia, že sa ním stal naozaj neprávom. Ak by som mal Solčanskú porovnať s Jakubiskom a Hollandovou, tak napriek tomu, že všetky filmy majú u mňa 4*, je u mňa ,,poletujúci mních“ jednoznačným víťazom a vo svojej podstate ,,najväčším filmom“. Vďaka svojej komornosti netrpí snímka smiešnou a vnútenou okázalosťou, čím sa len zvyšujú jej umelecké ambície. Dokonca aj scenár tu má pomerne hutnú podobu a aj napriek početným retrospektívám nijako nevybočuje z ciest rozprávania. Spomínaná stagnácia tempa je tiež myslím absolútne prirodzenou a chcel by som vidieť režiséra, ktorý by vedel ničím nerušený život za nedotknuteľnými múrmi kláštora výraznejšie oživiť (scéna so snehuliakom je na popukanie). V kontexte tak len o niečo premrštenejšie vyznieva (pred)finálna pointa, akoby požičaná z ktorejsi epizódy latinsko-amerických telenoviel. Naozaj dychberúcou je vizuálna stránka, ktorá je absolútne ROVNOCENNOU tomu najšpičkovejšiemu vo svetovej kinematografii a tak nádherné obrazy som doteraz nevidel ani u uznávaného ,,maliara filmového plátna“ pána Ridleyho Scotta. Dokonca by som vedel vysloviť názor, že spolu s Johnstonovým ,,Vlkodlakom“ je Cyprián najlepšie výtvarne spracovaný film roka! Divák však ostáva oslovený aj celkovým technickým spracovaním a vskutku vydarenou hudbou. Film teda jednoznačne patrí medzi to najlepšie, čo u nás v posledných 10 ba aj viac rokoch vzniklo. Quo vadis, slovenský film? P.S.: Kam sa vyparil Latinák? (254. hodnotenie, 40. komentár k filmu) (04.12.2010)

Ďalší slovenský pokus s niečo viac v našej kinematografii a zase fiasko. To už nie je možné, ďalší sľubne vyzerajúci projekt a opäť spackaný hlavne kôli scenáru a neschopnosti vyrozprávať príbeh. Z trojice Cyprián, Jánošík a Bathory je ale Lietajúci Cyprián natočený najlepšie. Vizuálne celkom pútavé, režisérsky znesitelné, hudba a ozvučenie fajn, prostredie danej doby fajn, kostými fajn a dokonca aj niektorý herci fajn. Škoda len zase príbehu, ktorého scenár treba prepísať, zjednodušiť, vypustiť zbytočnosti, pritvdiť na správnych miestach a dať tomu nejakú lineárnosť, aby to diváci pochopili. Ja som polovicu filmu ani nevedel o čo vlastne ide a to je zle a čo som počul a čítal nie som sám. No som rád, že film vznikol, hanba to nie je, ale do sveta by som Cypriána nevydával. Treba na Slovensku viac podobných projektov a pokusov, snáď to raz príde a natočí sa u nás plnohodnotný celovečerák, ktorý bude znesitelný aj zahraničnému divákovi. Cyprián zatiaľ dostáva odo mňa snáď zaslúžených 50% (30.01.2011)

Po dlhšej dobe kvalitnejší slovenský film o duchovnej premene človeka, z prostredia kamaldulských mníchov na severovýchode Slovenska (Pieniny - Červený kláštor). Zaujal ma svojim kresťanským posolstvom a jasnou výpoveďou o obrátení a víťazstve ducha nad hmotou, ale napriek tomu má ako "historický veľkofilm" niektoré nedostatky. V prvom rade v scenári príliš vyniká (navonok originálna ale historicky nepravdepodobná ) subjektivita autorky. Myslím, že dostatočne nevyužila potenciál, ktorý sa jej núkal v takom zaujímavom námete. Príbeh nazvala síce legendou, takže by sme mohli odpustiť faktografickú nepresnosť, ale zbytočne sa uchýlila k prílišnej fiktívnosti. Výrazne mi to vadilo napr. aj pri stretnutí Romualda Hadbavného, kamaldulského mnícha, prvého prekladateľa Svätého písma do slovenčiny s vtedajším nitrianskym biskupom Ladislavom Maťašovským. Akoby chcela byť originálnou, priam až komerčnou - na úkor pravdivých skutočností (menovaný biskup práveže výrazne podporoval kamaldulov, vo filme to bolo naopak). Čo ma zaujalo bol pomalý, ale duchovne hlboký príbeh prerodu hlavnej postavy, jeho katarzia k novému životu, ktorý bol podávaný v dvoch meniacich sa dejových líniách. Vo svete plnom násilia (nekontrolovateľné pudy, vraždy, špina, hriech..), z ktorého prišiel - a vo svete za múrmi kláštora (ticho, pokoj, oddanosť, dôvera a služba Bohu), kde sa rozhodol ostať. Veľmi oceňujem herecký výkon Marca Igondu v hlavnej postave a vydarenú, takmer gregoriánsku hudbu Vladimíra Martinku. Je otázne, či súčasného filmového diváka, túžiacieho viac po vizuálnych efektorch a akčných nápadoch tento komorný príbeh zaujme. Pravdepodobne nie, ale Mariane Čengel Solčanskej sa po dlhšej dobe podarilo trochu pozdvihnúť úroveň súčasného slovenského filmu. A zato jej patrí uznanie. (07.08.2010)

Tak Slováci jdou jednoznačně nahoru. Bathory - slabota, Jánošík - průměr a Cyprián zase o chloupek výš. Jestli budou mít naši východní bratia takhle vzestupnou tendenci, tak bůh ví kam až to nakonec dotáhnou...:) Bez chybičky to samozřejmě není, ale ani malinko nedokonalý scénář či pomalé tempo mi zase až tak nevadili a naopak jsem si užíval onu komorní atmosvéru kláštera, prolínající se se vzpomínkami hlavního hrdiny na předchozí události. Je nám zde ukázán krásný pohled do duše i mysli člověka, který si během svého pobytu v klášteře naprosto změnil žebříček svých hodnot. No a co se týče dojemného závěru - cesty páně jsou prostě nevyzpytatelné... (09.02.2011)

"SME POSLEDNÍ, ČO TO MÔŽU VIDIEŤ. PO NÁS PRÍDU BARBARI." --------- Predsudky sú kurvy. Tie som dlhodobo choval voči slovenskej a českej filmovej/seriálovej tvorbe, no počiny posledných rokov, ktorým som sa venoval tento a minulý mesiac, najmä teda kvôli fenomenálnej českej hre Kingdom Come: Deliverance, ma presvedčili o niečom, čo som síce vedel už aj predtým, ale na SK/CZ tvorbu neaplikoval – že kinematografia každej krajiny má svoje klenoty. I keď je pravda, že silne nadhodnotených hovien je tu viac ako požehnane, lebo tu máme ťažkých vlastencov, ale o tom potom. Legenda o lietajúcom Cypriánovi je (nezačlením sem tú typickú ospravedlňujúcu frázu "na slovenské pomery") viac než solídny film, hoci ešte stále netuším, o čom vlastne bol. Scenár je jeden veľký zmätok, ktorý maximálne zatieňuje vynikajúcu technickú stránku. Kamera je priam božská, do detailov vypiplané interiéry a exteriéry, výprava prosto na jednotku, spanilá hudba kláštorných tónov, hustá atmosféra, Igonda hral ako šéf (ako vždy) a aj ten malý blonďavý fagan si celkom dával. Cyprián ma hodne bavil, atmosfericky aj štylisticky značne pripomínal práve vyššie spomínané KCD, ale najmä Meno ruže, čo sú asi najväčšie komplimenty, aké by mohol v tomto prípade film dostať, nakoľko z KCD som bol hotový na plnej čiare a na Meno ruže neviem ani na chvíľu zabudnúť odvtedy, čo som ho prvýkrát videl, a to už bude čochvíľa rok. Mám chuť dať tomu štyri, no to by som potom musel Annaudovmu veľdielu dať päť, čo aj dám, ale až počas ďalšieho opakovaného zhliadnutia v eventuálnej budúcnosti, takže až potom! (22.03.2021)