Osadné

Nevím, zda autor vděčnou situaci pouze využil nebo i inicioval, ale cesta trojice představitelů zastrčené východoslovenské vesnice (jezdil jsem tři dny na kole v okolí Sniny, ale do Osadného jsem se netrefil:-)) do europarlamentu v Bruselu je svým hořkým způsobem zábavná. Jistě, velká politika se z toho vždycky nějak vykecá, ale i ti tři poutníci svým způsobem reprezentují „jiné světy“. A naštěstí to není příliš natahované (70%). (04.07.2010)

Marko Škop aj na malom priestore dokázal ukázať jeden "big picture", cez zdanlivý minimalizmus. Mne tie "postavičky" neprišli vtipné (ak keď vtip tam bol!), skôr smutne pravdivé, rovnako ako poukázanie na stereotypy a uvažovanie rôznych ľudí, kultúr, perpektívy, budúcnosť, nádej. V súvislosti s týmto dokumentom sa mi asociuje jeden text: "Istota v bezmocnosti, bezmocnosť v istote, prázdnota medzi nami, my sami v prázdnote..." (03.05.2010)

LFŠ 2009 Divácky hodně vděčný film, což je jeho největším kladem a zároveň tím největším záporem. V podstatě se jedná o spin-off INÝCH SVĚTŮ, ve kterém opětovně vystupuje rusínský aktivista Fedor Vico, a forma předchozího inscenovaného dokumentu působícího jako hraný film je dotažena k dokonalosti (mnohem soudržnější, vtipnější, jednotlivé scény jsou lépe vypointovány a tentokrát je nejen co zachycovat, ale i o čem vyprávět). Takový slovenský BORAT, z kterého se dají citovat hlášky a odkazovat na jednotlivé scény, ale provokativnost a inteligence je nahrazena smířlivým pohledem, který potěší všechny euroskeptiky. P.S. Pokud se nějaká distribuční společnost rozhodne uvést film u nás v kinech, prosil bych o české titulky, protože i rodilí Slováci (a jeden Maďar) měli zvlášť v první třetině problém porozumět rusínskému dialektu. 7/10 (29.07.2009)

po vyzretom debute prichádza marko škop s filmársky, formálne i obsahovo dokonalým filmom a nebojím sa povedať, že jedným z najlepších filmov, aké sa na Slovensku za posledné roky natočili (a nemyslím len v dokumentárnej oblasti). ľudské, vtipné, pravdivé a krásne. nielen nádherná výpoveď o odľahlých miestach "európskej únie" (v tomto je osadné akýmsi moderným pokračovateľom obrazov starého sveta - obohateného o nesmierne zemitý, láskavý rusínsky humor a úžasnú trojplánovosť tohto národa, kde sa náboženstvo, príroda a politika spájajú do jednej neoddeliteľnej a pre človeka mestského typu ťažko pochopiteľnej "ideológie" a "filozofie" života) ale aj filmársky precízne poskladaná a vystavaná dokumentárna komédia. taký malý slovenský zázrak. (07.09.2009)

Ó Gospodin!... Bol som prekvapený premiérou na ČT2, určite som to čakal skôr na STV, ale možno mi to ušlo. Opravte ma, ak sa mýlim. Dedinka na okraji európskej únie, na ktorú asi aj Gospodin zabudol, má mnoho problémov, ale najväčšími sú prestarlí a umierajúci obyvatelia a nedostatok financií. Situáciu sa pokúsia vylepšiť cestou do Bruselu so žiadosťou o finančnú pomoc. Politici to sú predovšetkým dobrí rečníci a po návšteve Remeka a Figeľa to dôjde aj našim trom "rusnačikom" z Osadnoho. Scéna na hotely, kde trojica musela po zlých pocitoch skonštatovať: "Pomôž si človeče, aj pán Boh ti pomôže", som vybuchol smiechom. Takéto úsmevné a striedavo smutné momenty ponúka celý dokument, ktorý ma naozaj zaujal. Nutno dodať, že takýchto dediniek je u nás určite viac a určite by sa ich veľa našlo aj v Čechách. Česť českých politikov aspoň čiastočne zachránil V. Remek ospravedlňujúcim dopisom. Náš Figeľ sa neunúval ani odpísať, ale aby som mu nekrivdil, možno im účasť ani nesľúbil. Ó Gospodin, nezabudni na ľudí z Osadnoho... 80%. (19.07.2010)