Havrania cesta

Film z obdobia zlatej éry československého filmu .... Pohľad na herecké výkony pánov hercov Pántika, Kvietika a večného "šialenca" Tonka Mrvečku nás nemôže nechať chladnými ... Ku cti pána režiséra Martina Hollého služi fakt, že neskĺzol na plochu s mnohými ďalšími pochlebovačmi komunistov a za celý film som nezbadal jediné podlizovanie sa režimu , ba naopak .... ( pri hre v biliard, keď Greššo vraví, aká to už bude hra, keď červená spadne do diery ....). Zaujímavosťou je i úloha mladej Věry Galatíkovej, ktorá, dá sa povedať, týmto filmom vstúpila na strieborné plátno .... (12.04.2006)

60 roky ukázali, že slovenský film je silný a rozmanitosťou svojich príbehov aj teraz, dokazuje, že sa svoju tvorbu sa vôbec nemusíme hanbiť. Či už sa jednalo o mladých režisérov alebo staršiu generáciu, či už boli témy pod nadvládou socializmu, alebo uvoľnenia - tvorcovia si vždy našli cestu ako vypovedať o niečom - hocičom prvotriednym spôsobom. Havrania cesta Martina Hollého - ktorá sa považuje za jeho debut, je obyčajným chlapským príbehom. Dej je značne nedramatizovaný a viacej ako do akcie ide do vnútra postáv. Funguje to dokonale. Pántik tu exceluje. Jeho prejav je nebojím sa povedať, tak výborný, že slabšie miesta prekryl a na konci vzbudil potrebnú emóciu. Podobný pocit s filmu som mal ak si pamätám pri Obchode na Korze. Kvietik, Mrvečka a Galatíková sú len bonusom. Všetci traja ale samozrejme výborne zahrali svoje úlohy. Do toho všetkého hrá hudba ktorá mi v mnohom pripomínala hravé strunové tóny Ennia Morriconeho. Možno hlúpe prirovnanie, ale mne do celého konceptu tohto chlapského príbehu sedí. Výborná ukážka slovenskej filmovej práce, ktorá je silná aj v roku 2012. (16.04.2012)

Drsný příběh z drsné krajiny. Občas nabývá takřka vesternových kvalit (jistě na tom má podíl působivá hudba s foukací harmonikou). Věru, podobná parta by mohla sloupy vedení vést podél velké pacifické dráhy namísto přes slovenské náhorní planiny. Občas mi film svou náladou připomínal Kachyňovu Závrať (ze stejného roku), kde se příběh odehrává též na pozadí života migrující dělnické party a hospody. Herecké výkony jsou nepochybně kvalitní, ale Věra Galatíková je zde úchvatná. Jak kdyby se zde ocitla z nějakého italského neorealistického filmu. (24.02.2011)

Nesúrodý film, kde to v závere vypáli neočakávane. Je to rozhárané a neviem čo si vlastne mám z filmu zobrať. Je tam dobrá brnkačka na gitare, ktorá sprevádza chlapácke scény. Herci, kohúti Kvietik s Pántikom, fajn. Škrípu však technické nedostatky pri natáčaní v tme, kde ozaj nič nevidno, podobne na tom je aj ozvučenie. (27.06.2018)

"Nemám na čo čakať otec, chcem žiť teraz..." Slová V. Galatíkovej vystihujú jej zúfalú situáciu i ochotu urobiť vo svojom živote zásadnú zmenu. Je ale nový, tajomný člen partie v podaní Š. Kvietika ten pravý? Hlavnou a najsilnejšou zbraňou filmu je atraktívne a neopozerané prostredie partie montérov-elektrikárov. Príbeh o strate a znovuzískaní svojho miesta v partii má čo ponúknuť. Herci hrajú výborne(Pántik, Kvietik,Galatíková) a propaganda až na pár oslovení "súdruh" moc nezasiahla. Dojem trochu kazí zlá zrozumiteľnosť dialógov a na rok 62 pomerne nekvalitný obraz. Zvedavý som bol najmä na V. Galatíkovú, ktorá naštartovala kariéru práve v tomto slovenskom filme. Slabšie štyri hviezdy. 70%. (15.03.2014)