Kto odchádza v daždi...

Spolu s SNP patrí téma kolektivizácie k tým najčastejšie sfilmovávaným. Scenár je takmer vždy identický: do dediny príde presvedčený komunista, rodák a proti nemu stojí silný gazda, ktorý opustený v závere spozná, že naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. Najsilnejšou zbraňou sú herecké výkony, Kvietik týchto politických agitátorov vždy vedel. Verím, že aj dnešný divák si film užije, aspoň ako trocha skreslený obraz svojej doby, aj ked už dnes každý nevie kto to boli bíreši a čo boli kontingenty. (20.10.2012)

Výborná sociálna dráma, ktorá celkom verne kopíruje charakter človeka.  Tiež ma oslovilo spracovanie tohto komorného príbehu, kde niektoré scénky dostali skoro až civilné vyznenie. Nuž, obyčajnému človeku nebolo nikdy ľahko, v žiadnom režime. Či demokracia alebo totalita, všetko jedno. Trápenie je trápenie. Slušný nadpriemer. 80/100 (14.09.2021)

Tematika ako kolektivizacia v byvalom CSR ma neskutocne zaujima, ale za najlepsi film s touto tematikou stale povazujem Vsichni Dobri Rodaci Vojtecha Jasneho. Reziser Martin Obleceny /Medena Veza/ je v tomto pripade len za rutinera, ktory rozhodne nema na Jasneho vysiny kultoveho filmu Vsichni Dobri Rodaci. Kvietik je len herecky priemer, a ma rad roly tvrdych chlapov /to je fajn, ale ja chcem aj herecke koncerty/, jediny, kto tu vie hrat, je len Emilia Vasaryova. Skoda, takto premrhat dobru tematiku. 30 % (10.12.2013)

M.Hollý sklame málokedy, ale tu musím dať priemer, pretože film síce ponúka zaujímavý príbeh, ale chcelo by to viac vyostriť situáciu medzi dvoma znepriatelenými stranami. Gustáv Valach je skvelý, takéto chlapské typy mu vždy sedeli. Krehké manželstvo z donútenia medzi Vášaryovou a českým herecom I. Vyskočilom bolo najsilnejším článkom filmu a právom dostalo najviac priestoru. Škoda, že to ostatné nedokázalo film posunúť kvalitatívne o niečo vyššie. Š. Kvietik netradične vo vedľajšej úlohe. Takých on veľa nemal. 60%. (28.10.2012)

Tematizácia spätosti človeka s pôdou. Bez ohľadu na to, či na nej slúžil alebo ju vlastnil. Do toho nenápadne vložená propagácia kolektívneho vlastníctva ako osloboditeľa od večného bremena, od hrdlačenia, od závislosti na počasí. Charaktery psychologicky vierohodnejšie než v agitkách z 50. rokov, ale napriek tomu, že príbeh je skôr drámou citov a potlačovaných vášní, kdesi spopod toho vylieza poznanie, že samostatne hospodáriaci sedliaci sú maximálni hajzli, čo spoločnému dobru bránia, funkcionárov obce napádajú, s manželkami cudzieho spávajú. Ideologicky sa s východiskom filmu, týkajúcim sa nemožnosti vlastnenia niečoho, čo je dané charakterom planéty - čiže pôdy a pozemkov plus mínus stotožňujem, no forma, ktorá v skutočnosti oslavuje štátny kapitalizmus - teda to, čo v ČSSR bolo v rokoch 1947 -1989, mi je bytostne odporná. (22.10.2012)