Kto odchádza v daždi...

Spolu s SNP patrí téma kolektivizácie k tým najčastejšie sfilmovávaným. Scenár je takmer vždy identický: do dediny príde presvedčený komunista, rodák a proti nemu stojí silný gazda, ktorý opustený v závere spozná, že naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí. Najsilnejšou zbraňou sú herecké výkony, Kvietik týchto politických agitátorov vždy vedel. Verím, že aj dnešný divák si film užije, aspoň ako trocha skreslený obraz svojej doby, aj ked už dnes každý nevie kto to boli bíreši a čo boli kontingenty. (20.10.2012)

Na mňa Kto odchádza v daždi ako normalizačná, respektíve kolektivizačná agitka nepôsobila, i keď ňou čiastočne je. Omnoho viac tu ide o vzťahy na dedine, o ťažkom živote tu vedenom a o často zkostnatelé tradície. Ako bolo v 18tom, 19tom storočí, tak je aj v polovici toho 20teho. Postavy nie sú vykreslené čiernobielo, pokiaľ niekto vidí hlavného hrdinu ako záporného a nových súdruhov ako kladných z pohľadu autorov, tak videl veci inak, ako ja. Mám pocit, že Hollému išlo viac o psychológiu postáv ako o politický názor a jeho podanie novej situácie, na ktorú neboli sedliaci dlhé roky žijúci v úplne inom systéme zvyknutí, pôsobí vierohodne. Neprávom neznámy film, ktorý uviedla RTVS vo svojom programe ako zlatú klasiku, čo mu celkom pristane. (15.12.2013)

Tematika ako kolektivizacia v byvalom CSR ma neskutocne zaujima, ale za najlepsi film s touto tematikou stale povazujem Vsichni Dobri Rodaci Vojtecha Jasneho. Reziser Martin Obleceny /Medena Veza/ je v tomto pripade len za rutinera, ktory rozhodne nema na Jasneho vysiny kultoveho filmu Vsichni Dobri Rodaci. Kvietik je len herecky priemer, a ma rad roly tvrdych chlapov /to je fajn, ale ja chcem aj herecke koncerty/, jediny, kto tu vie hrat, je len Emilia Vasaryova. Skoda, takto premrhat dobru tematiku. 30 % (10.12.2013)

Výborná sociálna dráma, ktorá celkom verne kopíruje charakter človeka.  Tiež ma oslovilo spracovanie tohto komorného príbehu, kde niektoré scénky dostali skoro až civilné vyznenie. Nuž, obyčajnému človeku nebolo nikdy ľahko, v žiadnom režime. Či demokracia alebo totalita, všetko jedno. Trápenie je trápenie. Slušný nadpriemer. 80/100 (14.09.2021)

"Teras pršíš, v máji si mál...." Deštivé počasí rámuje příběh ze slovenské vesnice z doby poválečné kolektivizace hned dvakrát. Poprvé ilustruje tísnivou atmosféru při svatebním obřadě, k němuž je nevěsta přinucená svým otcem, podruhé (v samotném závěru) jde o tíseň hlavní postavy bezzemka Pavola Heštiaka (vynikající Gustáv Valach), kterému se nesplnil sen o to, že se z něj stane bohatý hospodář. Když vezmu v potaz, že jde o film z období normalizace, tak musím říct, že se Martinu Hollému podařilo dané téma zpracovat velmi citlivě a bez nějakého výrazného ideologického nánosu. Jde v podstatě o dosti syrové sociální drama, jehož tísnivou atmosféru podtrhuje vynikající hudba Zdeňka Lišky. (01.04.2024)