Já, Olga Hepnarová

Psychologie, deprese, melancholie ve filmu. ....to vše jsou faktory, které mají své zašité místečko v mém filmovém srdci. Ovšem snímek Já, Olga Hepnarová si buduje depresivní linku tak dlouho, až to diváka začne nudit. Hudební absence sice přidá na depresivní a melancholické autenticitě, ale nepřidá na kvalitě zpracování, jak po stránce režisérské, tak po stránce scenáristické. ___ (Cinestar, Hradec Králové) (03.05.2016)

Vyprávěj - Speciální čarodějnický díl.. Vedlejší postavy, vyznění jednotlivých scén a vůbec celková forma zatvrzele směřují do stanice odcizení a lhostejnosti. Tenhle tvůrčí záměr je vzhledem k hlavní postavě naprosto legitimní, nicméně černobílá, žhavý lesbický sex, vysoká spotřeba tabákových výrobků a předlouhé statické záběry sami o sobě na nové vlně nezasurfují. Chtělo to troufalejší postoj v otázce bestie / oběť, méně tvůrčí oddanosti zaběhnutým artovým postupům a více takových okamžiků, jako když odcházející svědci odhalovali jeviště popravy.. (06.11.2017)

Na filmové spracovanie príbehu o Oľge Hepnarovej som bol veľmi zvedavý, dokonca by som ho označil za jediný film z českej produkcie, na ktorý som sa kedy skutočne tešil, no a výsledok ešte predčil všetky moje očakávania. O ten príbeh tu nakoniec vlastne ani tak moc nejde, čo ma ale neprekvapilo a ani o dôvodoch hlavnej hrdinky pre vykonanie takéhoto činu sa tu tiež moc dozvedieť nedá, ale filmu to vôbec neškodí, možno práve naopak, aspoň je to iné, než väčšina podobných filmov. Najväčším kladom je tu bezpochyby samotná hlavná hrdinka, Michalina Olszańska mi tu prišla úplne dokonalá, nielen sa na ňu dobre pozerá a ani charizma jej nechýba, ale toho inteligentného introverta a psychopata zahrala úplne dokonalo a aj mnohé jej repliky som si dokázal užiť, hlavne na súde. Jedine toho sexu a navyše lezbického sa mi tu zdalo už trochu moc, ale aj s tým som už nejak počítal, takže ma to ani nerušilo. Čo sa týka réžie, tak vytknúť môžem jedine niektoré zbytočne predlžované scény, s čím bežne nemám problém, ale tu to bolo viackrát čisto samoúčelné bez akéhokoľvek významu, ale inak môžem len chváliť, atmosféra je perfektná a vizuálna stránka tiež, tie zvolené uhly kamery sa mi veľmi páčili, dokonca ešte aj ten samotný útok na nevinných civilistov, od ktorého som nič nečakal tu bol zaujímavo natočený. A čiernobiele prevedenie bolo tiež dobrou voľbou. Takže síce by som tu vedel vytknúť pár detailov, ale inak o plnom hodnotení vôbec nepochybujem, bolo to vynikajúce, žiadny český film natočený minimálne za posledné polstoročie ma tak nenadchol a ešte si ho určite viackrát pozriem. 87% (23.06.2016)

Z historických análov som o tejto tragickej udalosti Husákovského Československa vedel, o to viac som sa tešil na filmové stvárnenie tohoto masakru nákladným autom. Už od začiatku som sa pevne usadil v kresle, hneď po prvých záberoch kamery. Všetci vychvaľujú hlavnú predstaviteľku, naozaj skvelú Michalinu Olszańsku ( a ja sa s nikým o tom nejdem prieť), ale mňa uchvátila úžasne presná a krásne nostalgická čiernobiela kamera. Kamera, prostredníctvom ktorej som sa akoby dostal do československej filmovej novej vlny. Každý detail bol nádherne vykreslený a tá hra svetla a tieňov! Krása! Teraz trošku z iného súdka. Niektoré zábery boli až príliš dlhé a také bazírovanie tvorcov na lesbo-sexuálnu orientáciu Olgy, bolo až "přespříliš". Napriek tomu je zaujímavé hľadať rozdiely medzi nespornou sexualitou a bezcitným pohŕdaním okolitým svetom Olgy Hepnarovej. 3*** (23.03.2018)

Olga skrývala v sebe jeden výrazný klad. Mne totiž vôbec neprišla ako prvoplánová kritika režimu, ale ako existencionálny pohľad do zničenej duše jedného otloukánka. Ktorý bol mimochodom navyše aj trochu mešuge. Príbeh by sa takto mohol odohrať kdekoľvek a sme svedkami pri strielačkách na amerických školách, že sa aj pravidelne odohráva. Svojim spôsobom Olgu aj môžeme chápať, len tá bohužiaľ nepochopila, čo je to možnosť výberu. (18.09.2016)