Nelítostný souboj

Kriminálka točena trošku odlišným způsobem, nedotaženými záběry, velice rychlá dějová linka, přesto velice citlivě zpracováno. Ventura perfektní, Dewaere dokonalý nahrávač. Konec je trošku překvapivý, v první chvíli se člověk musí rozkoukat, než mu dojde konec. Nesouhlasím s pár názory ohledně zábavy, pár vtipných momentů zde proběhne. (25.07.2010)

V podstate celkom tuctová francúzska krimi sedemdesiatych rokov s viacerými typickými klišé. Lenže tie je dobré si občas pripomenúť prostredníctvom starej školy a nie dnešnej cool zábavy. Neľútostný súboj ale okrem nie príliš zaujímavého pátrania obsahuje klasický podtón, alebo v tomto prípade skôr hlavný tón ohľadom špinavostí na najvyšších miestach a aj oveľa nižšie. Podané s nadhľadom a občas skvelými humornými vsuvkami (nemocnica). K vyššiemu hodnoteniu ma doviedol skvelo vypointovaný cynický záver, toto som vážne nečakal. Kto videl vie, že sme všetci očakávali presný opak v duchu tých najotrepanejších klišé. (26.01.2014)

Politikou reznutá krimi dráma o snahe dostať sa pod kožu lokálnemu volenému držiteľovi moci. V hre sú dnes relativizované a vysmievané pojmy ako spravodlivosť, česť, neúplatnosť, nekorenie sa príkazom, brániacim vyšetreniu. Akcia je väčšinou stopnutá zastaveným obrazom, dej sa sústredí skôr na postupy ovplyvňovania z obidvoch pozícií. Ventura kľučkuje medzi paragrafmi a súdnym obvinením, aby si získal čas, po tom, čo je oficiálne z prípadu vyšmarený povýšením do funkcie v inom meste. Všetko ústi do do otvoreného záveru, ktorý, hoci pripomína Pilátovské umytie si rúk, ním nie je (pretože tentoraz záleží len na tom, či skape jeden grázel alebo dvaja). Poznámka: Ako správne píše Enšpígl, prepojenie politiky a polície sa do dnešných čias strojnásobilo. Dnes sa moc s príliš horlivými a hodnoty chrániacimi policajtami pri politických kauzách príliš nemazlí a rozhodne nepripustí vyšetrovanie prípadu až do štádia, usvedčujúceho niekoho z akéhokoľvek zločinu. Napríklad na Slovensku pri vyšetrovaní únosu prezidentovho syna boli príkazom zhora niekoľkokrát vymenení vyšetrovatelia, až kým sa nenašiel ten, čo celú záležitosť zahral do autu. (27.01.2014)

Hutná kriminálka klasického strihu zo starej školy, ktorá je stále prekvapivo životaschopná a, vzhľadom na súčasnú žánrovú produkciu, aj moderná. Tradičný zločin a kriminalita sa tu prepletajú s korupciou a sú stavané na jednu rovinu. Ventura aj hudba ako vždy výborní. Solídny nadpriemer, ktorý sa na nič nehrá a spokojne si plynie do perfektného finále. 80% (02.08.2014)

Tento francúzsky, kriminálny thriller, divákovi sprístupnený ako zo starej francúzskej školy; teda ako som i postupne zistil, tak zároveň k tomu aj naprosto nadštandardným spôsobom zväčša úplne »klamal telom«, až som si na úplný koniec pripadal zrovna iba tak, ako by mi ktosi riadnou silou uštedril akúsi poriadnu ["filmovú"] facku, čo podľa mňa nie je celkom fér, a pritom zo začiatku bolo ešte všetko v naprostom súlade tak, ako má skrátka byť, t.j. blížiaca sa línia udalostí takmer ihneď nabrala potrebný «politický spád», nakoľko sa obalila práve týmto politickým kabátom, keď jeden z politických kandidátov, resp. akési jeho nastražené g-o-r-i-l-y, začali útočiť proti svojim oponentom [lepičom plagátov angažujúcich sa hneď z prichádzajúcej protistrany], kedy nielenže pri tom prišiel o život aj jeden zo zasahujúcich policajtov, ale zároveň aj jeden z aktívnych aktérov, ktorého vskutku pomerne dosť surovým postupom dobili [železnou tyčou] až na smrť, inými slovami podčiarknuté, že tohto prípadu sa vari odteraz konečne ujímajú aj vrchný komisár Verjeat spolu s inšpektorom Lefèvreom. • A až následne snáď priamo odteraz sa to predsa začínalo odvíjať i poriadne zaujímavo, no zase to netrvalo ani príliš extra dlho, keď sa protagonistom postupne začali hádzať samé polená pod kolená, vrátane aj akýchsi prekombinovaných [scenáristických] pasáží, ktoré sa na seba čoraz viac intenzívnejšie chrlili, až som sa v tomto začarovanom kruhu začal normálne už systematicky strácať, čo zrejme ani neveštilo nič pozitívneho, pričom som sa toho ťažkého b-r-e-m-e-n-a; v podstate nikdy totálne nezbavil s tým, že sa jednalo o premárnený potenciál. • Proste namiesto daného vyšetrovania, sa na ústredných protagonistov vzťahovali kompletne »odlišné mračná«, možno aj miestami hlúpo naaranžované, ale to totižto vôbec neospravedlňovalo daný, dejový a nesúvislý chaos, aký ma vzápätí sprevádzal, a z akého som ani nijako zvlášť nemal dobrý pocit. • A pravdepodobne nebyť v tomto účinnom chaose zdarne sa pohybujúceho Lina Ventury, tak hodnotenie by napokon bolo minimálne i o rovný stupeň nižším, než v skutočnosti je. • A mimochodom; akosi nerozumiem ani tomu, prečo sa vlastne tieto veci začali etapovo kaziť, keď boli sprvoti tak kvalitne nastavené? Scenár, postavy, montáž a podobne. PS: Rozhodne by som najskôr odporučil najmä nasledujúci, Neľútostný súboj, alebo tiež titul s rovnakým názvom, ako si ho zvyčajne ľubovolne prekladajú distribútori. A v tomto prípade išlo znovu o zavádzajúci názov! PS 2: Dôjde aj na narážku Zbohom kura, alebo čo to tí Francúzi neustále majú s tými kurčatami? [SMIECH]. (02.02.2024)