Režie:
Francesco MunziKamera:
Vladan RadovičHudba:
Giuliano TavianiHrají:
Marco Leonardi, Peppino Mazzotta, Fabrizio Ferracane, Barbora Bobuľová, Aurora Quattrocchi, Anna Ferruzzo, Giuseppe Fumo, Pasquale Romeo, Vito Facciolla (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Příběh tří bratrů z kalábrijské zločinecké rodiny je tlumenou moralitou inspirovanou skutečnými událostmi. Překupník drog Luigi, podnikatel Rocco a excentrický pasák koz Luciano se dostanou do problémů poté, co se Lucianův syn a příslušník ztracené generace Leo kvůli banálnímu sporu dopustí aktu zastrašování v baru spravovaném klanem rivalů. Z drobné neshody vyklíčí konflikt, který má ve výsledku rozměry antické tragédie. (Film Europe)
(více)Videa (2)
Recenze (37)
Celkom zaujímavo natočená talianska mafiánska dráma, ktorá s citom poukazuje na mafiánske pomery a aj to, ako títo ľudia často končia. Od prvých málo zaujímavých scén až po poslednú, ktorá tak trošku zobrala dych, to bolo naozaj poctivo natočené. Nevyhlo sa to hluchým miestam, ale v rámci európskej kinematografie ďalší slušný kúsok. 65 % ()
Vynikající! Cítil jsem mrazivě stísněnou atmosféru už od úvodních záběrů, přestože snad celou první polovinu filmu "k ničemu nedojde". I později se otevřené násilí téměř nevyskytuje. A závěrečná scéna byla (aspoň pro mě) naprosto nečekaná a osvobozující zároveň - takovou katarzi jsem v kině dlouho nezažil.. ()
Áno, je to antická tragédia. Pričom by nemusela byť. Ale to je tak, keď tu máme troch bratov, pričom každý je typologicky rozdielny a ten najviac poctivý má syna, ktorý by sa rád stal dôležitým členom mafie. A je tak horkokrvný, že spustí lavínu udalostí, aká sa už nedá zastaviť. V podstate ani nemám objektívne čo vyčítať, len mi boli viac menej všetky postavy nesympatické, ocitol som sa v prostredí, v ktorom by som v živote nechcel stráviť ani minútu a navyše ma ani sledovanie tohto prostredia a konkrétnych postavičiek príliš nebavilo, pričom gangsterky máme radi práve preto, že toto prostredie môžeme sledovať z dostatočného odstupu. Tu tento faktor nezavážil. ()
Italové přece uměj gangsterky daleko, daleko líp. První půlku ti tvůrci nedaj ani čichnout k postávám, žádná scéna, nic podle čeho by sis vytvořil (a) vztah ke komukoli. Dialogy záživny asi jako sprchovej gel (Zabili ho u kostela. To jim nedarujeme) . Když nebyli schopný vytvořit atmosféru, dát filmu tempo, dynamiku, cokoli...měli si tvůrci alespoň pomoci hudbou, ale i na to se vyflákli. V druhý půli se sice najde pár scén, který bych pozval na pivo, ale i tak docela zklamání. ()
Nie práve ten druh filmov s ktorých padám na zadok, ale som veľkým zastáncom toho, že v jednoduchosti je krása. Čierne duše náznakovo ukazujú dôležitosť rodinnej hierarchie, hlúposti vzájomných súperení a aj chamtivosť po moci a samotný fakt, že ak ste už raz do niečoho namočený aj keď nepriamo, tak vás následky vždy dostihnú. Viacej ako na akčnú strunu, alebo mudrovanie je film postavený na tichosti. Prostredie je krásne, osamelé - pripomína mi niektoré turecké mestečká pánu Bohu za chrbtom. Dej je značne od dramatizovaný, ale na konci dokáže pekne stúpiť na pedál a priniesť za sebou niekoľko naozaj výborne spravených scén. Priznám sa, že mám omnoho radšej iný pohľad na Taliansko a jej obyvateľov, než z pohľadu nejakých mafiánov, ale Čierne duše považujem za veľmi príjemné prekvapenie, kde hlavne posledných 20 minút a pohľad zúfalého otca v kostole vybojovali filmu tú 4 hviezdu. ()
Galerie (12)
Photo © Francesca Casciarri
Reklama