Černobílá spravedlnost

“Kontroverzná” , bývalá manželka „železného Jima” , KATHRYN BIGELOW, je americká filmová režisérka, ktorá ako vôbec prvá žena v histórii udeľovania ACADEMY AWARDS, t. j. americká Akadémia filmových umení a vied - OSCAR, získala ocenenie pre najlepšiu réžiu roku za film Smrť čaká všade, ktorý sa odohráva v moderne sužovanom Iraku. Zjednodušene by som ju chcel prirovnať ku „ženskej verzii iného provokatéra, ktorý si nedáva servítku pred ústa, Olivera Stonea” . Mimochodom odtiaľto prichádzajú spolupracovníci, čo budú pracovať na najnovšom snímku DETROIT, ktorý je situovaný do minulosti, spred 50. rokov, keď v USA prevládala extrémna rasová neznášanlivosť. Nachádzam sa v roku 1967, a vtedy mali napríklad taktiež premiéru takéto filmové skvosty : Hádaj, kto príde na večeru, alebo V žiari noci. Je takmer koniec júla, a černošská chlapčenská hudobná skupina THE DRAMATICS sa pripravuje na vytúžené vystúpenie, ktoré z dôvodu blížiaceho sa chaosu, sa následne zruší, a jeden člen Larry Reed s kamarátom sa schovajú pred násilnosťami v MOTELI ALGIERS, kde čoskoro dôjde na čosi naprosto brutálne, čo sa bohužiaľ bežne stávalo, a nikoho to zvlášť neinteresovalo... Istý obyvateľ motela vystrelí z hračkárskej pištole na národnú gardu, a to bude hlavný spúšťač, keď sa dostavia aj krutí, brutálni POLICAJTI, ktorí si doslova zgustnú na týchto mladých černochoch... / Z najúspešnejšieho oscarového filmu režisérky Bigelow ( The Hurt Locker ) sú sem „pozvaní” : scenárista Mark Boal, kameraman Barry Ackroyd ( dobrý kamarát „Paľa Zeleného trávnika” ), a taktiež v menšej úlohe aj herec Anthony Mackie. Všetkých absolútne ZATIEŇUJE predstaviteľ policajta KRAUSSA, t. j. WILL POULTER ( zahral si v The Revenant, či aj v Labyrinte, určených najmä pre tínedžerov ), ktorý je v tejto úlohe - strašne zlý, bezočivý, násilný, svinský, skrátka je to taký HAJZEL, ktorého od prvej do poslednej minúty musíte z celej svojej duše nenávidieť !!! I toto negatívne herectvo, je čímsi zaujímavé a strhujúce, od čoho neviete odvrátiť ZRAK ! Mladý Angličan - JOHN BOYEGA, inak čoskoro zažiari opätovne v ďalšom pokračovaní Hviezdnych vojen, ktoré je už na spadnutie, „behá ako bezprízorný pes” , ale i napriek tomu podáva pozoruhodný herecký výkon, keď sa prizerá na nepríjemné udalosti, ktoré čoraz viac naberajú na intenzite stupnice znášanlivosti / neznášanlivosti. Pochybujem, že DETROIT zasiahne do blížiacich sa Oscarov, na to je až moc nepríjemný, keď by väčšina obecenstva najradšej túto vec ignorovala, lebo je „extrémne úprimná” , ale necháme sa prekvapiť ? Asi len sotva. OBDIVUJEM režisérku Kathryn Bigelow, že je medzi nami, a nakrúca všelijaké scenáre, ktoré sa jej dostanú do ruky, vyberie si tie, ktoré sú akosi stále aktuálne, a opäť nakrúca poctivú a svedomitú, filmársku prácu, ktorú si tak vždy cením, bodaj by nadviazala na predošlý úspech, potenciál tu zatiaľ stále našťastie JE. (16.12.2017)

Výborne zvolený a zrealizovaný špinavší vizuál, presná dobovosť, výborní herci (Will Poulter bude hviezda, Boyega prekvapil), fungujúce napätie/emócie (pasáž v moteli je pomerne strhujúca) a IMHO aj rozumne zvolený rámec (vidíme predohru k udalostiam v moteli, aj dohru). Čisto ako film zrealizované v zásade bezchybne, alebo skoro bezchybne. Jedinou potenciálnou vadou na kráse tak môže byť fakt, že vychádzať sa má zo skutočných udalostí. Bez podvedomého "toto sa naozaj stalo" by pôsobivosť nebola asi ani polovičná a Bigelow si sama napílila konár pod zadkom, keď záverečný titulok divákovi po takmer dvojapolhodinovom citovom žmýkaní povie, že niektoré veci boli zdramatizované. Napriek tomu, že umeleckú licenciu chápem a nie som proti, pri látkach ktoré chcú divákovi zasadiť ranu na solar plexus tým, že sa tvária ako krutá výpoveď o neprávostiach nášho sveta, je podľa mňa dôraz na historickú presnosť nielen vhodný, ale dokonca nevyhnutný. Inak totiž môžeme veľmi ľahko skĺznuť k propagande a prekrucovaniu faktov na dosiahnutie silnejšej emocionálnej odozvy. Z toho čo som si o incidente načítal (na to o aký extrém sa jedná je toho relatívne málo) sa ona umelecká licencia použila presne na to čo píšem - dosiahnutie silnejšej emocionálnej odozvy. Nie nejako tragicky a film je vo veľa veciach presný a snaží sa byť v rámci možností objektívny, ale fabuluje sa bohužiaľ aj v úmrtiach obetí, resp. Bigelow sa tendenčne prikláňa k jednej z možných alternatív udalostí. Neexistuje evidentne presná verzia toho ako k úmrtiam došlo a to čo je prezentované vo filme je jedna z možných alternatív - logická a reálne možná, ale pochopiteľne drastickejšia a vrhajúca zúčastnených policajtov do horšieho svetla. Tým nechcem povedať, že tu nedošlo k (mierne povedané) nezvládnutiu situácie, zneužitiu pozície sily, šikane, demonštrácii rasizmu a pod. Ale pomeneného je toho pomerne dosť. Holt, prísna snaha o objektivitu vypáli menej pôsobivo než dramatizácia a bez priklonenia sa k jednej verzii by film ani nebol možný. Nemám každopádne pocit, že by ona umelecká licencia bola natoľko divoká a natoľko pritiahnutá za vlasy, aby z filmu robila len demagogický, hysterický, liberálny žblebt. Detroit je evidentný uchádzač o filmové ceny, Bigelow má smolu, že film išiel do kina z pomerne nepochopiteľných dôvodov v lete (koniec roka by bol vhodnejší) a zároveň že v posledných mesiacoch sa ručička pozornosti ľudu/médií posunula smerom od rasového napätia k sexuálnemu zneužívaniu žien. Ísť Detroit do kina koncom minulého roka, viem si predstaviť, že by zozbieral nejednu cenu. Budúci rok to vidím na úplné ostrúhanie a pozornosť bude venovaná zrejme čomukoľvek s feministickým odkazom. (11.12.2017)

„PŘI NEPOKOJÍCH V DETROITU TENTO TÝDEN, BYLI V MOTELOVÉM POKOJI ZASTŘELENI TŘI ČERNOŠI.…“ /// 23.7.1967 – DEN PRVNÍ… nejdřív jako nevím… to chtěj, abych fandil těm vopičákům, schopným vypálit si domov, jen aby ukázali, že se děje něco… vlastně nic, protože zásah byl oprávněnej. DEN DRUHÝ… Zločin musí bejt potlačenej – tak tomuhle má bílá hlava rozumí… STEJNĚ NA TY HAJZLY NEMÁME STŘÍLET (nevydržel bych to – a kurva, teď jsem profláknul, komu fandím…). Trošičku nám ten „government“ plave. Zvládnout takovej nápor, by dalo zabrat i frajerům z Čeky. Mladej polda v podání Willa Poultera – už je jasný, kdo tady asi bude za krypla (jinak frajerskej výkon!) vedle něho milej negřík (takže protiklad…)… Kathryn Bigelow si vybrala téma, který sice není až tak (pro mě) aktuální, ale zdokumentování reality oněch dnů, který podala na vzorku lidí a popsáním událostí v motelu The Algiers, ho aktuálním udělala. Vylezlo z toho dobrý psycho, který není to vo tom, co komu připadá (či nepřipadá) správný. Autentický záběry a fotky, nakonec krátký soudní drama. Film vzbuzuje emoce. A to nejsu černej. Ale nestrhne. Určitě proto, že na místě, kde má gradovat, je pasáž, která mě nebere. /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Jedu jen kusy podle skutečnosti. 2.) Razím zásadu, škoda každý rány, která padne vedle. 3.) Tohle jsou moji kluci. /// PŘÍBĚH ***** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ ** (20.12.2017)

Napínavé drama s ponaučením, že i sebemenší blbost vás může stát krk, když jsou lidi ve stresu. DETROIT je především o neschopnosti komunikovat a z toho vycházejícího rasizmu jak vůči bílým tak černým. Bigelowovic Káťa chytře nestraní ani jedné z menšin (ať už policejní nebo té černé) a i když ve finále bílí kluci vychází s padoušským cejchem, na začátku je dobře vidět, že chtěli jen udržovat pořádek než jim ruply nervy. Rasizmus není problém, problém je jako vždy morální a nemorální jednání. Myslel jsem si, že to nedokážu, ale nakonec jo. (06.03.2018)

Paradoxně nejzajímavější je první třetina s "úvodem do děje", představením tehdejšího Detroitu, se širším záběrem na svět a pnutí ve společnosti. Pak se film zlomí do minimalistického vyprávění o jednom baráku a nepěkných věcech které si v něm dělá pár postav, jeho tempo umře, a jeho náhled začne být tak didaktický, až se jeho postavy začnou měnit na karikatury, čímž vlastně přestanou být jakkoli zajímavé - a ani následná soudní dohra to moc nezachraňuje. Teď se vyloženě nabízí srovnání s o pět let mladším Chicagským tribunálem, který podobné téma a koncepci zvládl nekonečně lépe. 7/10 (24.10.2020)