The Florida Project

Toto co malo znamenat? To je film? Na mna to pôsobilo ako nejaky dokument o bielych luzroch z jednej bytovky v ktorej robi Willem Dafoe spravcu. Chybal mi tam akykolvek pribeh. Boli to len take nahodne epizodky. A aj to je prehnane silne slovo. Keby som zobral kameru a dve hodiny natacal nas vykvet spolocnosti v nahodnej bytovke na Luniku 9, tak mam to iste. Ale podla vysokych hodnoteni a rôznych oceneni usudzujem, ze mi tu asi nieco unika. Holt nemam dostatocne artove citenie. 0/10. (12.02.2018)

Film plný kontrastov. V prvom rade tu na jednej strane máme drsnú realitu všedných dní dospelých a existenčné problémy, a na strane druhej zase hravú detskú bezstarostnosť a voľnosť v čase letných prázdnin. Tiež prostredie bolo zaujímavé. Sociálne bývanie pre chudobnejších a hneď vedľa toho Disneyland, plný atrakcií a bohatých turistov. Pohlcujúcu atmosféru, ktorá si zakladá na civilnosti a naturálneho snímania jednotlivých scén veľmi pekne dopĺňa aj farebnosť a celková pastelková vizáž. To všetko spolu vytvára veľmi zaujímavý dojem. Čo sa týka obsahovej stránky, tu to bolo trocha slabšie. V podstate išlo len o také všedné, ničím výnimočné pretĺkanie sa životom - starosti Bobbyho správcu s dobrým srdcom, finančné problémy matky a detské huncútstva. Avšak síce išlo o veci s dramatickým predpokladom, vo výsledku to na mňa nijak zvlášť emotívne nezapôsobilo, no našťastie ma to ani nenudilo. Emócie sa dostavili až v závere a tie mala na svedomí hlavne malá Moonee (Brooklynn Prince) a jej naprosto odzbrojujúci herecký výkon. Taký "živý" detský plač vo filme som snáď ešte ani nevidel. Klobúk dole. Celkovo to vidím na nadpriemer. Film si užijú predovšetkým skalní priaznivci civilne pôsobiacich drám. 75/100 (25.03.2018)

Sú super bohatí ľudia, a taktiež sú super chudobní ľudia, a medzi týmito dvomi skupinami je extrémne priepastný rozdiel, a vtedy sa už udomácnil dávno zaužívaný pojem : „Sýty hladnému neverí” . A kde je vlastne stredná trieda, akosi sa začína vytrácať ? ! . Renomovaný expert na danú problematiku, nakrútil pozoruhodný a veľmi strhujúci snímok s mimoriadne pôsobivými OBRAZMI ( zábermi ), ktoré sa dotyčnému divákovi totálne zadrú pod kožu, a to mi verte, že je to tak, ako hovorím, totiž neudeľujem hodnotenia, pre nič, za nič. / Režisér, scenárista, producent a strihač v jednej osobe, čiže reč je o Seanovi Bakerovi, ktorý až by som povedal, dokumentárnym štýlom nasnímal jeden z floridských motelov, v ktorom žijú rôzni ľudia, ktorí si teda nemôžu dovoliť tvrdiť, že sa majú, ako prasce v žite ! Akurát sú letné prázdniny, a tak bezprízorné decká vymýšľajú, čo zase vyvedú, koho opäť naserú, alebo aj tak nie je nič na robote, tak poďme opľuť dole zaparkované autíčko. A takto spoznávam malú, unikátnu a svojskú Moonee, ktorá je šéfkou „detského gangu” . Jej mladučká mama Halley nemá stabilnú prácu, a tak máva pomerne častý problém zaplatiť nájom starostlivému manažérovi Bobbymu, ktorý je zároveň i takým údržbárom starajúcim sa o bezproblémový CHOD druhoradého motela, či napríklad dáva bacha na všelijakých okoloidúcich maniakov. Deň za dňom sa vytráca do prázdna, pretože pre týchto ľudí je najdôležitejšie doslova prežiť, je pravdepodobné, že žijú z výplaty do výplaty, a ak má takýto jedinec stálu prácu, tak môže pomýšľať ďalej do budúcna. Ashley, ktorá býva rovno pod Halley, dobre vie, čo mám na mysli. Človek bez príjmu musí urobiť “čokoľvek” , aby prežil... Áno, bol som toho určitým svedkom. Absolútne vierohodne zachytená existencia nižšie jestvujúcich občanov, ktorých je po celej ZEMEGULI veľká časť. O tejto väčšine v takej INDII, nakrútil, mimochodom uznávaný anglický režisér Danny Boyle ukážkový film Milionár z Chatrče, pričom to nespomínam nadarmo, lebo obidva snímky majú fascinujúcu KAMERU, ktorá sprostredkováva optikou obyčajného decka, aké je to byť v takejto koži. Apropo, to dieťa si to ešte až tak úplne neuvedomuje... Aspoň zatiaľ, radšej má v hlavičke-makovičke, ako vymýšľať huncútstva... Perfektný herecký trojlístok, začnem od najmladšej Brooklynn Prince, cez Briu Vinaite, až po najstaršieho Willema Dafoea, ktorý je až prehnane rezervovaný, skrátka ide o všestranne nadaného herca. (09.03.2018)

Poznal som také vylízané pizdy. Arogantné pipiny s dobrými telami, ale nulovým charakterom a ako bonus s deckami, ktoré by sa mali lepšie v detskom domove, než pri nich. Rok mi robili zo života peklo a keď som s nimi absolvoval krátky, ale účinný rozhovor, ráno som zistil, že bol účinný ozaj až moc - našiel som si auto s prerezanými štyrmi gumami. Pipiny to moc nedomysleli do konca, pretože sme so ženou mali dobrú havarijnú poistku a poisťovňa nám komplet preplatila čisto nové gumy. Čiže, ak to mám povedať diplomaticky, vysoké IQ tam nebolo. Každopádne to, že mi ich tento film pripomenul ešte neznamená, že nie je psychologicky hodnoverne prepracovaný. Práveže je. A to je na ňom vlastne dosť smutné a strašidelné, pretože atmosféra Floridy (obvykle vo filmoch prezentovanej mimoriadne veselo a bezstarostne) je neuveriteľne depresívna a plná dezilúzie. Dospeláci, ktorí tu žijú, stratili všetky svoje životné sny. Tínedžeri sa potulujú ulicami a robia blbosti. A menšie decká tiež robia blbosti a vrcholom ich kultúrneho podujatia je večer sedieť pred televízorom, džgať do seba pizzu, zapíjať ju skvelým Dr. Pepperom a ísť spať. A Willem Dafoe? Ten nikdy nebol lepší. Sam Rockwell bol v tom roku výborný a právom získal Oscara za Tri billboardy kúsok za Ebbingom, ale aj tak som sošku viac prial - tiež nominovanému – Dafoeovi. Pripomenul mi viacerých chlapov, s ktorými som sa stretol v rôznych prácach, ktoré som v živote vykonával. Boli to dobrí, nenápadní, statoční a múdri muži a chcem veriť, že ma aspoň niečo naučili. (07.03.2018)

The Florida Project na mou osobu působil značně tísnivým dojmem, jelikož velmi realistickým způsobem vykresluje nevyhnutelnou "pouť" člověka do jámy sebedestrukce. Toto poněkud chladné vyznění navíc rámuje pohled dětskou nezkalenou optikou, což ve výsledku působí jako velmi mrazivý filmový zážitek. Snímek se mimo jiné může pochlubit zajímavě zvolenou kamerou, která filmu propůjčuje místy až dokumentární "look". Za zmínku rovněž stojí herecké výkony dětských herců a Williema Dafoa, což výsledný dojem jen umocňuje. Jen škoda té dlouhé stopáže, která je místy vážně na škodu. „I can always tell when adults are about to cry.“ (14.01.2018)