Sladký ničema

Človek by možno čakal, že film o geniálnom hudobníkovi (aj keď len fiktívnom) z 30. rokov minulého storočia osloví iba určitú skupinu divákov. Výsledkom je však výborný životopisno-romantický snímok, ktorému kraľuje skvelá hudba, tradične bezchybný Sean Penn a priam famózna Samantha Mortonová. Táto mladá herečka dokázala vdýchnuť trošku ,,spomalenej" ale o to čistejšej a úprimnejšej Hattie plnú škálu pocitov, dávku sladkej naivity ale aj hlbokú oddanosť Emmetovi a jeho hudbe, ktorá ju tak fascinovala. A to všetko napriek tomu (alebo skôr vďaka tomu), že Hattie je nemá. Jej vzťah s Emmetom a najmä spôsob ich spoločnej komunikácie, keď Emmet akoby sa rozprával so svojím lepším JA a na všetky svoje otázky si sám odpovedá, bol Woodym Allenom vykreslený vskutku geniálne... (18.01.2003)

Řekl bych, že Allen dal do tohoto snímku nejvíc ze sebe, ale bude to asi jen blbý dohad... Podle mě je škoda, že je film rozmělněný na lepší či horší scénky a vtípky. Nejvíc mě asi dostal ten s měsícem a Emmetova posedlost skládkami, potkany a vlaky. Penn je vynikající a Allenův scénář dává i nehudebníkovi-nejazzmanovi celistvý obrázek o jakési "komunitě" v určité době. Ovšem poslední scény a Emmetův konec mě málem rozplakaly... (17.09.2003)

nádherný film, páči sa mi už to samotné spracovanie, akoby fiktívny dokument, a vôbec nie je podstatné, či nejaký Emmet Ray existoval, alebo je to len výplod Woodyho predstavivosti, pretože sledovať príhody a životné cesty takej výstrednej postavičky navyše v podaní skvelého Seana Penn, ktorému čo sa hereckých výkonov na păty šliape úžasná nemá Hattie a v spojení s nádhernou swingovou hudbou je jednoducho nádhera, krásny filmový zážitok (19.09.2005)

Woody a jazz... Svižně to odsípá, nechybí tu Allenova hravost a ten konec je opravdu dojemný. No, já si nemůžu pomoci, ale mně se to fakt líbilo, a to více než většina "pravdivých" životopisných snímků - postava je možná fiktivní, ale tenhle biografický film funguje jako skutečný film. A bod za hudbu. 9/10 (02.07.2011)

Láska k hudbe, konkrétnejšie k jazzu sympaticky prenesená na plátno. "Sweet and Lowdown" môže síce pôsobiť nudným a nepreniknuteľným dojmom, ale pod povrchom sa ukrýva nielen láska hudbe, ale aj k filmu. Veru, ostal som opitý úprimnou nostalgiou a s menším problémami sa nakoniec naladil na ony vážnejšie pasáže, ktoré sú umne narušované tými typickými, Allenovskými. Woody inak a slabšie, ale stále viac než dobre... (02.07.2009)