Drahokam

Za obvyklých okolností takéto filmy neznášam. Každý ziape, prekrikuje sa aj päť postáv naraz, v každej ôsmej vete vulgárna nadávka a do toho plno hysterického správania, z ktorého by sa zatočila hlava aj nadopovanej šialenej fretke. Lenže toto nie sú obvyklé okolnosti. Toto je film neodolateľne kinetického Adama Sandlera. Akoby v ňom zužitkoval všetko, čo sa za desaťročia strávené vo filmoch naučil. Všimnite si to napríklad na úžasne rozmanitej interakcii medzi ním a ostatnými postavami, ktorých je fakt požehnane, ale každá má svoj zmysel a funkčný význam v deji. Adam sa správa inak k manželke, s ktorou má chladnejšie vzťahy, inak k milenke, inak k svojmu športovému idolu, inak k ľudom, ktorým dlží, inak k ľuďom, ktorí dlžia jemu (tých je pomenej), inak k svojmu dospievajúcemu synovi, inak k dcére atď. Vytvára to veľmi dynamické tempo, lebo sa to všetko neustále strieda a tak film utečie pomerne rýchlo napriek na prvý pohľad vražednej viac ako dvojhodinovej dĺžke. Vo finále to bol poriadny nervák a aj som z istých pohľadov istých postáv tušil, že sa to nakoniec skončí tak, ako sa to skončilo, hoci som si prial, aby sa to skončilo inak. Len neviem, ako sa potom dostali von, keď dvere boli pokiaľ viem stále pokazené. Šéf výroby: Martin Scorsese. (19.03.2020)

Tohle je unikum. Strašně otravně nervózní film. Pořád jsem měl tendenci to přetáčet nebo dokonce vypnout, ale ani jednou jsem na ovladač nesáhl. Sandler jako kšeftmanskej král kokotů, kterýmu jsem ovšem neodolal fandit a závěrečnej zápas jsem prožíval, jako kdyby hrál live můj nejoblíbenější tým finále Ligy mistrů. Skvělej a těžkej hudební podkres umocňuje tu všudypřítomnou nervozitu. Tohle fakt není film do nepohody. (21.04.2020)

Podobně jako Dobrý časy je Drahokam pořád zahleděný do vlastní okázalosti, ale tentokrát slouží formální hrátky lepšímu zapojení diváka do nekončící změti nadávek, pochybných rozhodnutí a pronásledování, jež hlavní postavu charakterizuje a utváří. Silně subjektivní vyprávění, které takřka neodbočuje od hysterického Howarda, vytváří ruku v ruce s jeho pochybným charakterem silně nepředvídatelný řetězec událostí, v němž se každý záblesk naděje opakovaně neguje dalším blbým rozhodnutím, což velmi promyšleně kulminuje v černohumorném, ale nesmírně syrovém a dynamickém závěru. Adam Sandler perfektní a hlavně perfektně obsazený, tyhle nucené labilní pózy zvládá jako málokdo. Hudba zpočátku iritující, po čase splývajíci s neortodoxními vedením pozornosti. Znovu bych si to jen tak nepustil, ale pro jednou to strhne skoro dokonale. 85% (03.02.2020)

Výborná variácia na tému "hlavný hrdina pod neustálym (a stupňujúcim sa) tlakom". Sú ľudia, ktorí to vypnú po 15 minútach, pretože ten tlak je vytváraný aj na diváka, najmä scénami, v ktorých naraz hovorí aj 7 postáv (dabing som nepočul, ale na výrobu to muselo byť totálne peklo). Takéto intenzívne "všetko je proti mne" asi nezažíval ani Fantozzi. :) Poslednú polhodinu som zadržiaval dych a tuho držal "hrdinovi" palce, aj keď si to vlastne nezaslúžil, pretože sa do sračiek dostal aj vlastnou zásluhou. Prvotriedna filmárčina. (03.02.2020)

Adam Sandler v tomto filme svojím prejavom normálne pripomína niečo medzi Al Pacinom a Stevenom Seagalom. Ako jasné, že je medzi nimi asi polmetrový rozdiel, ale tá koženka je jasný Seagal a ten pokus o mdlý výraz veľa fuckovania, to je jasný Pacino. Ale napriek všetkému mu to je celkom aj veriť. To je príjemné herecké prekvapenie a asi najlepšie Sandlerove vystúpenie v kariére. Hudba v pozadí je však rušívá, nevhodná, niekedy až nepríjemná. Prvá polhodina je dosť naťahovaná, nakoniec príbehovo film až tak nezaujme, myšlienkovo v ňom nevidím nijaký prínos. Záver totálne o ničom. (02.01.2020)