Hees

Ja reálne ani neviem, ktorá séria ma bavila viac či prvá, alebo druhá, u mňa osobne sú tak skoro úplne na rovnakej úrovni, ale v každej bolo dobré niečo iné. V prípade tejto druhej série, dostaneme trochu lepšie hranie na city (nebrať v zlom), nie prvoplánové, zároveň rozťahané na viac dielov. Ono teda lepšie fungujú emócie, keď sa niečo nevyrieši veľmi skoro, ale trvá to viac dielov. Kumiko už viac nepôsobí ako divák, toho čo sa okolo nej deje, tu sa naopak aktívne zapája a dejú sa veci jej, dojemné a vynikajúco spracované. Asuka sa posúva v tejto druhej sérii ako hlavný charakter a musím povedať, že jej príbeh bol dobre spracovaný, ešte viac zapojil Kumiko do príbehu a celé to malo emotívny charakter a tak isto občas trocha nervozitu pre diváka, že čo sa bude diať ďalej. Táto druhá séria teda má výrazný plus v tom, že Asuka sa častokrát chovala naozaj veľmi divne v prvej sérii, ale ono to nakoniec vyplynulo z toho aká bola a čím si vlastne prechádzala celú dobu. Dirigent Taki sa tiež posúva vyššie v tom, že jeho charakter dostáva výraznú hĺbku a Reina sa začína chovať viac uveriteľne, občas jej chovanie predtým vyzeralo, ako keby bola polovičný android. Ďalšie vzťahové veci boli výborné, ale keby si mám vybrať čisto len hudobné anime, tak ak sa nad tým moc zamyslím, asi je prvá séria o maličký kúsok lepšia. Druhá séria, ale výborne nadväzuje na prvú a robí veľa vecí o kúsok lepšie.

Školské prostredie nie vždy znamená generické (bežné) anime, ktoré nájdete na každom rohu a tu to platí dvojnásobne, lebo vlastne ide o to, že sledujeme osud školského orchestru a vo svojej podstate častokrát nepôjde len o hudbu, ale aj o vzťahy. Ak sa budeme baviť striktne o hudbe tak nečakajte niečo veľkolepé a to hlavne čo sa týka repertoáru skladieb, lebo členovia orchestru vo svojej podstate často cvičia a často cvičia dokola to isté. Spomeniem ešte pred ďalším rozborom animáciu, v tomto prípade ide o maximálnu možnú kvalitu, aj čo sa týka roku, v ktorom píšem tento komentár, maximálnu možnú kvalitu animácie, ktorú môže hudobné anime poskytnúť, s veľmi pekne nakreslenými hrdinami a ešte krajšími krajinkami. Jediné čo by sa dalo viac by už bolo len zapracovať nejaké špeciálne efekty, alebo špeciálne prvky animácie, ktoré by divákovi priniesli nejaké ďalšie emócie, ale priznám sa toto mi nechýbalo. Špeciálne chcem podotknúť, že ak Vám bude nejaký charakter vadiť, že sa chová divne, tak počkajte do druhej série, tam sa dozviete viac (len preto, lebo som v dobe písania komentáru už videl, aj druhú sériu a filmy). Vzťahovo ma toto dielo bavilo asi najviac, hlavne preto, lebo nebol skoro vôbec dôraz na súťaživosť medzi školami, bol síce dôraz na súťaživosť medzi členmi orchestra, ale v konečnom dôsledku nešlo potom už o súboj s nejakou druhou školou, kde by sme si vypočuli ako hrá iná škola, ale len sme nejako zistili, že hľa čo je vlastne výsledok. Je to dané hlavne obrovským množstvom často nezaujímavých charakterov v orchestre, nie nezaujímavých, lebo by boli zle napísané, ale preto, lebo členov tohto orchestra je naozaj dosť, takže sme sa sústredili hlavne, aby sme pochopili aspoň časť z týchto členov orchestra a priestor teda vôbec nebol na predstavenie nejakých súperov. Páči sa mi, že v Hibike! Euphonium má, aj Noboru Taki zaujímavý príbeh za sebou, aj Tsukamoto je zaujímavý a v druhej sérii oveľa viac charakterov dostane svoju vynikajúcu hĺbku. Hlavná hrdinka Kumiko, má vynikajúcu osobnosť, hlavne dokáže často veľa počúvať, ale zároveň posúva ostatné charaktery dopredu, aj keď je pravda, že Kumiko najviac posúva dopredu zas Reina.

Tretia séria kvalitou trocha slabšia ako druhá, hlavne, že tu nie je niečo čo by tak šokovalo ako v druhej, to je asi ten najvypuklejší rozdiel v tomto partikulárnom prípade. Ono mi to pripadá, že jednotlivé série idú podľa približne rovnakého kľúča, najprv jemne diváka uspávajú, potom ukazujú nejaké ľudskejšie časti Ayanokoujiho a nakoniec to nejakým záhadným spôsobom otočia, že on je ľudská "kalkulačka", že on sa snaží všetkých využiť a použiť. Ayanokouji, ale často takto nepôsobí, tak potom mi to pripadá dosť zvláštne toto z neho urobiť na koniec každej zo sérii. Inak netreba toto celé brať ako kritiku, ja len opisujem ako je anime postavené, inak hodnotenie zodpovedá tomu, že som sa veľmi bavil, tak isto ako pri sérii predošlej. Samozrejme je zvláštne, že na koniec vždy dostaneme tie najdôležitejšie informácie, aby nás to navnadilo do ďalšej série. Stále ešte nevieme úplne presne čo všetko sa dialo v Ayanokoujiho minulosti, ale postupne sa nám to trochu odhaľuje. V tretej sérii máme podľa mňa aj trocha novinku, že jednotlivý vodcovia si tak nejak zaujímavo pomáhajú, síce takticky, ale je to naozaj zvláštne. Dúfam, že nakoniec v štvrtej sérii nezistíme, že to je skrytá háremovka, lebo okolo hlavného hrdinu sa začína čoraz viac zhlukovať žien, aj keď s povahou hlavného hrdinu by to bolo asi nemožné (dovolil som si zažartovať). Inak je to vlastne vo svojej podstate to isté, premyslené súboje mozgov o to, kto bude v akej triede a kto bude mať aké postavenie na škole, hlavný hrdina pracuje v tichosti z pozadia, ale už ho čoraz viac ľudí odhaľuje.