Mafián

Napriek tomu, že túto vec opakujem prakticky neustále a teda pri každej možnej príležitosti (vlastne sa z nej stáva u mňa už akási odrhovačka), ono mi to skrátka nedá a tak musím opäť - 90. roky boli čo sa týka mafiánskych filmov asi najprajnejším obdobím v doterajšej histórii filmu vôbec. Za tých pár rokov ich vzniklo skutočne neúrekom, no a čo je pre nás z pohľadu divákov asi najdôležitejšie, množstvo z nich bolo aj vskutku vydarených, prvotriednych (a nezabudnuteľných). A práve k onej skupine vyvolených medzi žánrové esá sa u mňa v podstate okamžite po skončení (resp. začalo sa to rysovať už počas pozerania) suverénne zaradila aj táto - minimálne v našich končinách pomerne neznáma - životopisná snímka. A navyše televízna... Avšak to mi v poslednej dobe absolútne neprekáža, pretože ako som sa už x-krát presvedčil, niekedy práve televízne filmy s omnoho okresanejším rozpočtom dokážu zaujať viac než všakovaké zaručené "kinohity", ktoré sú častokrát až zbytočne plytké a umelé. Ale späť k filmu ako takému - prvou vecou, ktorú nutno vyzdvihnúť, je jednoznačne herecké obsadenie, to sa vskutku vydarilo. Armand Assante je síce pre širšie publikum menom asi do veľkej miery neznámym (hoci mne sa pri pozeraní okamžite vybavila Slyova režijná prvotina Paradise Alley, kde stvárnil jedného z tria bratov), avšak svojej šance sa chopil na výbornú, mafiánskeho bossa Gottiho zahral ozaj presvedčivo. Z ostatných zaujal ešte napríklad William Forsythe (ktorý Sammyho Gravana stvárnil obzvlášť slizko), no a v neposlednom rade ma zaujala aj celá enkláva tvárí dobre známych z neskoršej kultovky menom Sopranovci, ktorí sa tu mne osobne postarali o príjemnú a snáď aj priateľskú atmosféru (pri ktorej som už len dosť naivne vyčkával na Tonyho, no Gandolfini sa žiaľ neobjavil, zažiaril až neskôr :-)). Pravdou síce je, že snímka obsahuje zopár chybičiek krásy a miestami je možno pri niektorých životných udalostiach trochu stručná (čo určite neunikne tým, ktorý o Gottim už mali možnosť čo-to prečítať/vidieť/počuť). Avšak i cez týchto pár nedokonalostí treba povedať, že ako životopisná záležitosť je to vskutku vydarené, a navyše s prihliadnutím na to, že vyšla veľmi skoro (keď ešte všetky zmienené udalosti boli v čerstvej pamäti ľudí a všetci hlavní aktéri - respektíve aspoň väčšina z nich - boli nažive) a teda obrazne povedané "zaťala do živého" - i keď po pravde nič také prevratné ani neobsahuje, je to len veľmi kvalitne spracovaný mafiánsky film, na ktorý bola v tom čase obrovská spoločenská "poptávka". Čiže ak to mám v stručnosti zhrnúť, táto snímka ma naozaj vskutku príjemne prekvapila (no a vidieť ju v čase jej vzniku, určite by ma poctivo "nažhavila" na už spomínaných Sopranovcov). Síce sa pochopiteľne nikdy nestane takou pamätnou a celosvetovo uznávanou záležitosťou, akými sú napríklad Krstný otec, Goodfellas a im podobné mafiánske klasiky, no i tak môžem už teraz pokojne vyhásiť, že si ju s určitosťou ešte niekedy opakovane pozriem, o tom rozhodne niet pochýb. 5/5 (18.02.2015)

Gotti, Witness to the Mob, Boss of Bosses. Moja oblubena mafianska trilogia o najznamejsom mafianovi za posledne roky. Kazdy z tychto filmov sa venuje jednej z troch dôlezitych postav tohto mafianskeho klanu. Gotti - samotnemu Gottimu, Witness to the Mob - Gottimu zastupcovi, ktory ho nakoniec potopi a Boss of Bosses - staremu bossovi, ktoreho Gotti nasilu nahradi. Jednotlive filmy su tak za 7/10, ale spolu tvoria skvelu mozaiku za 8/10. Uplne nesedi vo vsetkych detailoch, ale ani rozdielny pohlad tvorcov jednotlivych filmov by som nepovazoval za zapor, ale zaujimavy klad. O to viac vynikne snaha urobit z hlavnej postavy v kazdom jeho vlastnom filme charizmatickeho a z urciteho pohladu relativne kladneho mafiana, pricom je jasne, ze vsetci boli obycajni zmrdi, ktori si svoj osud zasluzili. Tak ako vsetci mafiani. Napriek tomu je stale fascinujuce sledovat ich osudy. Jednotlive filmy odporucam sledovat v poradi v akom som uviedol na zaciatku. (12.11.2012)

Autenticky zpracovaný život pravděpodobně posledního pořádného mafiánského bosse. Film ovšem není jenom životopisný příběh Johna Gottiho, jako je to spíš náhled do pomalého pádu rodiny Gambino. Hudbou a hereckými výkony se vyrovná i té totální špičce mezi mafiánkami. Což bych rozhodně od filmu, který ani nešel do kin, nečekal. Armand Assante jako Gotti a William Forsythe jako Sammy Gravano naprosto excelují. Chybělo málo a mohlo se jednat o jednu z kultovních mafiánek. (20.03.2017)

No...mně se to moc nelíbilo. Vzhledem k tomu, že scénárista toho nemusel moc vymýšlet (Gottiho život je snad nejlépe zdokumentovaným ze všech mafiánských bossů) mne úroveň snímku poměrně zklamala. Některé dialogy na mne působily nevěrohodně a postava Gottiho hl. ke konci až moc sentimentálně. Co ale může člověk čekat od nízkorozpočtové TV produkce... Mám ale slabost pro filmy tohoto žánru, a tak dávám hvězdičku navíc:-) (10.10.2005)

Nic nevídaného. Na ty opravdu dobré filmy o mafii, kde se mi hlavní představitel(é) dostal(i) až "pod kůži", to nemá. (viz např. "Neúplatní", 1987). Zabaví, neurazí. Armand Assante měl na tuto roli velmi vhodný look. Opět závěrem plyne ponaučení: když jseš až nahoře, můžež spadnout a pěkně si rozbít hubu. A že jak si začneš myslet, že už jsi nedotknutelný, jsi najednou v base. (14.07.2013)