Jozef Mak

Jozef Mak. Človek - milión. Vedela som, aký depresívny príbeh ma čaká a fakt, že som na konci ostala v slzách, je veľkou pochvalou tvorcov. Film rýchlo zaujme podmanivou atmosférou vďaka dobrej kamere, výraznej hudbe (v niektorých momentoch až príliš, hoci je naozaj dobrá), na slovenské pomery prekvapivo dôveryhodným herectvom, prostredím aj maskami. Práve masky naozaj chválim, Bárdos, Bárta, Mórová aj Hajdu či neskôr Loj vyzerali nanajvýš uveriteľne. Relatívne sa im darilo aj znieť uveriteľne, hoci aj tak by som prijala ešte civilnejšie vyjadrovanie, nárečie a prízvuky (najmä Bárta ako dedinsky vyzeral, tak divadelne rozprával). V niektorých scénach by sa mi žiadalo ísť ešte "hlbšie", dopriala by som dlhšie zábery utrápeným tváram postáv, aby divák dej a podané informácie viac precítil. Nech ho tá ťažoba udalostí zožerie. Vydržali by sme, tak ako vydržal Jozef. Tento film svojou kvalitou prekračuje hranice "adaptácie povinného čítania púšťanej na stredných školách". Stredoškolákom určite pomôže, no zaslúži si byť videný aj staršími divákmi. Za mňa jeden z najlepších (dosiaľ videných, mám nejaké resty) slovenských filmov od Špiny. (01.01.2022)

Esenciou drvivej väčšiny slovenských filmov je ťaživé trápenie sa životom.  Slovenskí filmárikovia a filmušky totiž len zúfalo skromne nadviazali na akčno-romanticko-dobrodružné tradície, započaté v Amerike nakrúteným Jánošíkom (1921) - prvým slovenským filmom. Naopak, uplynulé roky venovali rozvoju ponurého psychologického filmu. Nepochybne v tom mal prsty i boľševik s jeho "rafinovanou" kultúrnou politikou. Avšak aj súčasní režiséri sa v takejto téme občas nájdu Vybŕľajú a zbastlia ďalší ponurý film. Aj  režisér Bebjak musel vytesať zárez do širokého portfólia "zmierenia s beznádejným trpkým žitím". Vybral si skvelý román - človeka milión - Jozefa Maka. Spracovanie fajné. Vidno však, že dnešné hviezdy sk herectva nie sú úplne tou najtop hereckou generáciou. Nech je ako chce, ide o pozerateľnú záležitosť. A odznie v nej i táto skvostná veta - poznanie: "Dobro sa skrýva v diere, sračky sa tvária ako med.". (02.01.2022)

Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. (08.01.2022)

Jedna z mála vydarených adaptácii slovenskej klasiky. Bebjak na to má, len musí točiť viac takéto príčetnejšie filmy, ktoré zákonite nepoklonkujú tejto hyperkorektnej dobe. Navyše musím povedať, že technicky (kamera, zvuky, postsynchrony a pod.) sme častokrát na tom lepšie ako naši bratia Česi, a to už je čo povedať. Už len začať natáčať divácky zaujímavejšie, scenaristicky dospelejšia a výrazne žánrove filmy a možno to nebude ďaleko od kvalitnej európskej tvorby. Minimálne Bebjak na to rozhodne má ... ;) (02.01.2022)

Povinné čítanie na literatúre sa podarilo veľmi dobre preniesť Bebjakovi na televízne obrazovky, no išiel výraznejšie do depresie. Verne sa drží všetkých línií príbehu, používa klasickú naráciu, takže, i napriek množstvu postáv a vzťahov, divákovi nič neujde. Ponúka nádherný vizuál, vypiplané exteriéry v horách a po tejto stránke to vyzerá skvele a hlavne dobovo. A dostávam sa k hercom, ktorí sú pýchou i pádom filmu. Tí hlavní akosi nepôsobia dobovo či vidiecky, chalupársky... skrátka v priestore, v ktorom sa dej odohráva. Ešte pri drevorubačskej línii príbehu ma to nerušilo, no linka Maruša a Jozef začne škrípať hlavne kvôli Hartlovi, ktorý sa do roly hodil asi hlavne preto, lebo veď tiež je obyčajný človek, no jeho chlapčenský vzhľad ho do roly viac nepredurčoval. Mak makal v lese i na lodi, i na vojne a all in all je to hrdina, ktorý všetkých prežije a ja som to v podaní mladého Hartla nezožral. Bohužiaľ, v mnohých scénach ho hravo prehrajú kolegovia. "Vrchol" je Maštalír, ktorý síce hrá macha a časom zatrpknutého vdovca, no nezbaví ma dojmu, že to hrá pózersky a že si to vlastne vychutnáva. Do roly sa poriadne neoprel a neprežil ju srdcom, skrátka zobrazil nám svojim herectvom namysleného muža akých je dnes kopec, a boli takí aj v minulosti, len neboli tak mestskí ako to kričí z Trnavčana/Bratislavčana Maštalíra. Vzorom z bratislavskej smotánky je Diana Mórová, jej obeta pre rolu, skvelé stvárnenie strhanej matky je hodné chvály. Úplne v úvode, pri pôrode, som ju vôbec nespoznal. Poteší Alex Bárta, ktorý minimalistickým herectvom so scarface exceluje a v každej scéne gumuje ostatných zúčastnených. No všetky známe herecké esá zatienila, pre mňa neznáma, Jana Kvantiková, ktorá mrzáčku, no hlavne čistú dušu, zahrala s veľkým prehľadom. Nenápadnej postave vdýchla krásu, jasnotu a vyšvihla ju v tomto filmovom spracovaní na absolútny top. Scéna kedy čaká manžela idúceho z väzenia s dieťaťom na rukách a prihovára sa mu pokorne, radostne... sánka dole, taktiež záver na smrteľnej posteli. Film má silné momenty kedy ukazuje ako dokáže byť osud, no i ľudia tvrdí k jednému človeku. Silná je línia príbehu s Marušou, ktorá mládenca z vojny nevyčká a mení sa z peknej na rapavú ženu, ktorá by chcela svoju prvú lásku získať späť a neváha pritom vyvolať intrigy. Rozprávač v úplnom závere hovorí: "Ešte nie je koniec, Jozef Mak. Lebo život je dlhý... Nemôžeš len tak zmiznúť zo sveta. Ešte si všeličo vytrpíš. Ale ty vydržíš všetko, lebo si tvrdší než kameň. Lebo si obyčajný človek, malé zrnko v nekonečnom vesmíre." Boľačka snímky je, že nás o Makovej odolnosti pramálo presvedčila. Nevidieť jeho premenu či dozrievanie skrz utrpenie, nespravodlivosť či zradu. Dielo nie je nakoniec presvedčivým v tom čo autor predlohy vtlačil do knihy, že "Mak vydrží všetko na svete". Film má umeleckú hodnotu, pre mňa ako fajnšmekra, no k súčasnému divákovi, tobôž k mladému divákovi či študentovi, prehovára slabo, lebo sa potáca v neustálom trápení. (09.04.2022)