Utajený

Ani dobré ani zlé. Asi najvhodnejšie slovo na opísanie tohto snímku je slovo - nevýrazné. A po pocitovej stránke sa dostavilo skôr rozčarovanie ako nejaké nadšenie. Haneke sa snaží toho povedať veľa (rasizmus, vzťahové problémy...), veľa toho načne, veľa problémov spomenie, ale ani jeden nerozpracuje do väčšej hĺbky. Možno všetko necháva na divákovi...možno. V tom prípade to však svojou réžiou neuľahčuje, pretože všetku pozornosť diváka sústredí iba na jeden problém, na problém s páskami a čudnými obrázkami, pričom tým vyvolá, celkom prirodzene, zvedavosť a hlad po odpovedi kto je za tým? Vyzdvihuje jednu vec, na úkor tých ostatných, ktoré by mohli byť ešte zaujímavejšie, keby v tom divákovi trocha pomohol miesto toho aby odvracal jeho pozornosť od problémov, ktoré ho snáď trápia viac (aj celú spoločnosť). Forma natočenia filmu je zvláštna, na mňa pôsobila letargicky a uspávajúco, ale za chybu to nepovažujem, keďže tu išlo v prvom rade o obsahovú stránku. Pre mňa to len znamenalo, že snímok je nepozerateľný v neskorých nočných hodinách. Na prvý pokus som bol po 15 minútach tuhý :). Na druhú stranu, z pohľadu obyčajného diváka, sa mi páčilo ako sa pekne postupne hlavný hrdina, na základe súkromného krimi vyšetrovania, prepracováva k určitému výsledku a odhaleniu identity tajomného narušiteľa, pričom však celú pravdu ponúkne režisér iba divákovi. A aby nikto nezostal na pochybách, ešte pre istotu je tu posledná scéna, ktorá všetko vysvetlí. 75/100 (22.12.2014)

Na základných školách, konkrétne - už do 8. ročníkov by som normálne zaviedol na občianskych náukach, povinný predmet, aby hlúpi žiaci pozerali filmy rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho, a vtedy by zistili, ako hlboko sa zo dňa na deň, hlbšie a hlbšie prepadajú vo svojich primitívnych, materiálnych, úbohých životoch. Na príčine tomu, je bohužiaľ, viacero faktorov, ktoré len podtrhujú samotnú náladu súčasnej spoločnosti. Som si 100 % istý, že mojej požiadavke, toto jednoduché školstvo - nikdy nevyhovie, lebo snímky tohto režiséra, sú oveľa, ale oveľa ťažšie stráviteľnejšie, ako kúpená desiata v bufete s rýchlym občerstvením, a takto sú postupne riadne otupení. Som normálne nadšený, že som sa podujal na to, aby som videl všetky snímky Michaela Hanekeho, a toto je už dvanásty z trinástich, ktoré za svoj umelecký život, nakrútil. Pojednáva o rodine Laurentovcov, ktorých sleduje ANONYM, čo nakrúca ich dom, a záznamy posiela na videokazetách na ich trvalú adresu, a postupom času, to nebude iba na toto miesto. Georges i Anna, sú si jednak rovnomerní, alebo sú si kariérne vyrovnaní, obidvaja sú dosť úspešní vo svojich profesiách. Majú tiež syna Pierrota, ktorý ale nie je úplne vyrovnaný. Čím dlhšie budú chodiť domov kazety, tým viac sa bude zhmotňovať nepríjemná atmosféra, ktorá nebude brať na nikoho ohľad, a to najmä, keď sa Georges zavŕta do svojej minulosti, a niekoho tam nájde... Opäť sa pozerám na snímok, v ktorom sa odhalí práva podstata ľudskej osobnosti. Naprosto strhujúci sú dvaja renomovaní Francúzi ( Dano sa narodil v Alžíre ), ktorí taktiež čosi dokázali. Daniel aj Juliette sú strašne nepokojní, o to sú viac autentickejší, reálnejší, skutočnejší, priamejší. Inak, na Binoche sa vždy rád pozriem, kochám sa ňou kedykoľvek, keď sa dá. Rakúsky psychiater nakrútil chirurgicky presný film, ako facka na ksichte ! (29.10.2017)

90% ako vyšitých. Mrazivé, úderné. Haneke dokonale ovláda prácu s divákom a presne vie, kedy pribrzdiť a kedy šokovať. Tak trochu mi to pripomenulo Lyncha - nejde ani tak o príbeh ako o pocity, ktoré film vyvoláva. Zápletka je nadhodená a je a divákovi, čo s ňou urobí... A aby som nezabudol, Juliette bola, samozrejme, skvelá... (13.03.2007)

Možná jsem už i zaujatý, ale nemohu hodnotit jinak. Velice jemně utkaná psychologie egoismu a jeho svědomí, ale zároveň i "utajená" analýza národní viny podávaná Henekeho typickou optikou několika realit. Laurentův rozhovor s matkou (Annie Girardot) je jeden z nejlépe napsaných dialogů, které jsem v poslední době viděl. A přitom působí tak nenápadně. U tohoto Hanekeho filmu proto platí snad nejvíce, že je třeba pečlivě číst mezi řádky. - - - Vnímavou recenzi od Lucie Česálkové najdete v časopise Film a doba 1/2006. (14.02.2008)

Michael Haneke na sebe upozornil několika dobrými filmy. A tak napadlo Francouze aby pozvedl jejich pokleslou filmovou školu. Kde jsou ty časy, kdy Francie točila dobré filmy, tak dobré, že byly vyhledávané a bavili i poučovali. Francouzská kinematografie ale už dávno je vzadu, a stačí užít slov A.Delona: "Jsem rád, že jsem zažil dobu, kdy mě a lidi kolem filmování bavilo, zatímco dneska už to beru, že film je." K podstatě tématu tohoto filmu: proč by se měl někdo třást strachy, že o něm někdo něco ví? A ten co něco ví, tak není určitě tak důsledný, aby toho věděl hodně, protože jeden čloěvk se o druhého zajímá tak málo, že většina lidí nezná ani sebe samé. A když je většina lidí tak líná poznat sám sebe v různých možnostech, které život poskytuje, nabízí, tak proto raději jen koukají na špatné filmy. Tenhle se dá ale jednou vidět. Někdo to zvládne i víckrát, protože nemá paměť, takže zase to vidí po čase jako novinku. A někteří filmaři a televizní pracovníci to ví, a tak toho využívají... (10.04.2011)