Polibek pavoučí ženy

"The nicest thing about feeling happy is that you think you'll never be unhappy again." Pavúčia žena s dokonalou slzou stekajúcou po líci, zašlá filmová teatrálnosť nacistickej propagandy slúžiaca ako úlet od drsnej väzenskej reality, dva vynikajúco vykreslené charaktery v jednej cele a ich nesmierne ľudská, emotívna interakcia.. Môj silný filmový zážitok, depresívny, dojímavý, nezabudnuteľný. (25.11.2009)

Do tohto filmu som sa pustila s pomerne vysokými očakávaniami a zvedavosťou. Od začiatku na mňa veľmi nezapôsobil, no zaujala ma forma dvoch prepletajúcich sa línií, skutočnej a imaginárnej, a tak som mu počas celých 120 minút dávala jednu šancu za druhou. Po čase však i sprvu zaujímavá forma začala nudiť a príbeh na mňa pôsobiť čím ďalej, tým menej uveriteľne. Nezaujal ma ani William Hurt v hlavnej úlohe, za ktorú dokonca získal i Oscara (ale poznáme predsa Akadémiu...).Napriek tomu musím povedať, že ak nič iné, tak to vzhľadom na rok vzniku považujem za celkom odvážny filmársky počin. (31.03.2013)

Film, ktorý sa takmer celý odohráva vo väzenskej cele, z ktorej jediný únik je únik do sveta fantázie, v tomto prípade do sveta gýčového filmu. Žiaľ, ani ten únikový svet nie je o nič zaujímavejší ako prostredie tej malej cely, takže som pri sledovaní prežíval takmer 2-hodinovú nudu. Jediné, čo ma z nej vytrhlo, bolo pár okamihov týkajúcich sa hnutia odporu a potom ešte výborný záver. Mimo toho už môžem pochváliť akurát skvelý výkon Williama Hurta v neobvyklej role (Oscar), ten ma ešte nikdy nesklamal. Okrem jeho nezáživnosti mi na filme prekážala aj tá všadeprítomná strojenosť a umelosť, mám pocit, že musel byť zastaraný už v čase vzniku (nič na tom nemení ani tá prelomovosť ohľadom homosexuality). Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. (21.11.2021)

Jak plyne čas tak stísněná vězeňská cela, kdesi v Brazílii přestává být tolik stísněná díky Molinovým fantaskním únikům z reality. Jejich společná kobka se stává tím více útulnější, čím více se její dva obyvatelé začínají sbližovat. Škoda nataženější stopáže, protože svižnější tempo by filmu rozhodně prospělo. "It taste like dog piss." 3,5/5 (08.04.2012)

Prazvláštní film, který má přese všechno děj, jenž je zajímavý a rozhodně vás dovede uhranout. I když je to vlastně jedno velká bouda, tak díky Williamovi Hurtovi to parádně funguje až do konce, a to jak ve chvíli, kdy je vyprávěn příběh, tak i ve chvíli, kdy se odehrává skutečné dění. Podivný film, ale podivně krásný. (07.01.2016)