Jak se vaří dějiny

Precizní pomalá kamera v dlouhých záběrech, aranžované scény, vzpomínky pamětníků + dobové záběry = perfektní filmařský guláš. Výborné je zobrazení dělení Jugoslávie v roce 1991 za pomocí jídla. Epilog v posledních minutách je opravdový zážitek. Perfekcionismus je cítit z každého záběru....už jen plakát naznačuje, že jde o nevšední filmový zážitek. Celkově 4,5 *. (05.12.2009)

Sice jsem cekal trosku jiny dokument, nakonec me ale i tato koncepce bavila. Nejvice me zaujala cast z byvale Jugoslavie. Pobavili me nemecti dedci u zavory, kdy si vzpomneli na Polsko 1939. Zajimave bylo vypraveni nemeckeho polniho kuchare o odmitnuti rumunskeho muze, ktery chtel trochu cukru pro svou nemocnou dceru. Po dusi pohladily srbske kucharky a ruska kucharka, ktera za valky navarila snad miliony blinu. Par hluchych mist by se take naslo, celkove vsak jde o velice dobry dokument a zajimave zpracovani. (03.02.2010)

Dokumentom sa na Slovensku darí, ale toto je taký výnimočný kúsok, ktorý zaujme takmer okamžite . Upúta už samotný názov , ale aj téma , ktorá by mala pritiahnuť mužov aj ženy. Prečo natáčanie trvalo tak dlho, čiastočne vysvetľuje to, že sa natáčalo na všemožných miestach. Jediná výčitka k filmu v ktorej sa s viacerými zhodnem , je pár trošku blbých otázok , ale okrem toho nemám veľmi čo vytýkať. Výborná réžia, kamera, hudba, zaujímavé rozprávanie a navyše ako celok to pôsobí originálne, čo je už v dnešnej dobe skôr výnimka. Trošku ma mrzelo nedokončené zaujímavé rozprávanie v samom závere , kde sa po potopení nemeckej ponorky zachránil jediný nemecký vojak. Ale to, ako sa zachránil, tam neodznelo, iba ak mi niečo ušlo. Iba som predpokladal, že ho našla iná loď. Milovníci a ochranári zvierat si asi odpočítajú pár percent, pretože film obsahuje smrť kravy, svine a kohúta. V rámci žánru dokument - zaujímavé aj originálne. Film 90%. (04.03.2010)

Jedinečnú a originálnu tému dokázali tvorcovia tohto dokumentu pretaviť do úžasného výsledného tvaru, ktorý je pre diváka príťažlivý nie len svojou remeselne dobre odvedenou "filmárčinou", ale aj kvalitným scenárom. Humorné sa prelína s vážnym i smutným a človek si popritom všetkom uvedomí, aké krvavé bolo 20. storočie v Európe a aké máme šťastie, že sme na vlastnú kožu tieto svinstvá nezažili. (27.09.2009)

„Štipka soli.“ Ja neviem. Nebavilo ma to a to som sa fakt tešil. Nepáčilo sa mi to, bolo to nezáživné. Vojna je zvrátené svinstvo a každý, kto si to nemyslí, je psychopat a mal by byť pre dobro normálnej spoločnosti doživotne zavretý v kobke. Mám rád filmy o varení, ale toto bolo skôr o vojne. O kulinárstvo sa to len obtrelo. Jedlá, možno s výnimkou kohúta na víne, absolútne priemerné, miestami až podpriemerné. Niektoré by som zjedol len ak by som mal veľmi veľký hlad a to spravidla spracem všetko okrem leča. Svedectvá z rôznych vojnových konfliktov mohli byť zaujímavé, ale jednotlivé vojnové konflikty k sebe príliš nepasujú a spovedaní sú nesympatickí (s výnimkou posledných dvoch chlapov). Režisér sa to snažil ozvláštniť WTF momentami, z nich niektoré vychádzajú a chápete, čo nimi chcel povedať (potápajúce sa rezne), ale inokedy je to proste len blbosť (veľmi hlúpe otázky, ktorými režisér – alebo kto – vstupuje do rozprávania spovedaného). Autentické porážky zvierat OK, detto absurdné recepty typu „šašlík pre 18.000 000 padnutých sovietskych vojakov“, ale to je strašne málo. (13.05.2017)