Nevesta hôľ

Nedávno našinec viděl dolument o podávání LSD vybraným jedincům v Československu. Myslím, že režiséra a kameramana tohoto filmu nemohli vynechat, neboť takový obrazový psychedelický mejdan, kterým je tento film, aby i na progresivním Západě jeden pohledal. A drsná pohanská baladičnost a jistá pohádkovost příběhu k tomuto bláznivému kabátu dost dobře ladí. (28.03.2016)

Tento druh filmov sa hodnotí veľmi ťažko. Určite nemôžem súhlasiť s efkom, ktorý tento film považuje za jeden z najlepších , aký na Slovensku vznikli, i keď mu jeho názor neberiem. Film svoje kvality rozhodne má, horšie je to, že to podáva v ťažko stráviteľnej forme, kde neustále striedanie farby filmu, filtrov a hudby, robí z filmu dosť divoký a na tú dobu netradičný zážitok. Film je plný scén kde sa realita mieša zo snom či halucináciami a hlavu miestami rozbolia aj dosť divoké nájazdy kamery, čo vyvoláva dojem úplného i keď koordinovaného chaosu. Milovníci zvierat asi ťažko rozchodia pribitie vlka, alebo skôr nemeckého ovčiaka na drevený kríž a objaví sa aj spálený kôň. Prívlastok najlepší, teda určite neobstojí. Netradičný, pozoruhodný, svojský a divoký, to sú prívlastky, ktoré tento film vystihujú oveľa presnejšie. 60%. (15.11.2011)

Už Švantnerova predloha z povinného čítania akoby nemala hlavu ani pätu, tak nie je dôvod sa čudovať nad fantazijným filmom. A možno aj všetky možné deformácie obrazu ako filtre, rozklad na snímky a farebné zložky akoby z filmárskeho cvičenia sú tu celkom na mieste, keď už kamera psychedelickosť inak vyjadriť nevedela. Nič to ale nemení na tom, že je film ťažko pochopiteľný, ešte aj posolstvo spätosti s prírodou je tajomné. Kňažko vo filme pobehuje sem a tam, tiež sa snaží nájsť nejaký zmysel svojho konania, akurát Július Pántik má ako-tak pochopiteľnú postavu a zhostil sa jej presvedčivo. Vydržal som až do záverečnej svadby a svadobný tanec krojovaných holopupkáriek si zapamätám, chýbala tam už len striptízová tyč. –––– Ale to si pamätaj, Zuna je čistá ako ľalia. (18.11.2013)

Aj hole majú svoje nevesty. Baladický príbeh niekde na pomedzí reality a snov, pri ktorom vyvstáva otázka, či jeden z našich režisérskych guruov nebol pod psychotropnými látkami. Verím, že nie, ale výsledok od toho nemá ďaleko. Smrdí to experimentátorstvom. Doslova hrozná kamera, nesympatické snové výjavy a neustále vyvreskovanie postáv, ktoré ma po celý čas dosť iritovalo. A tak v ňom zaniknú aj drobné klady ako pekná Mária Riggová či pekné a magické horské zasadenie. Ešte som sa bol zvedavý na tie spomínané nahé obryne s veľkými prsiami, ktoré pobehujú po Peklisku, no nedočkal som sa. (26.05.2020)

Trochu to na mě působí dojmem, že psychedelický kabátek byl navléknut poté, co si pan režisér nevěděl rady, jak dílko uchopit. Akoby chtěl navodit zdání závažnosti analéhavosti, která ale zůstáva divákům skrytá, zdá se, že se příběhem kochá jen samotný tvůrce. Ani podruhé s odstupem času si nenašlo cestu do mého srdce. Mám ráda přímočaré kusy v čistém provedení. (14.03.2019)