Autogram

Film asi chce povedať, že hudba môže spojiť aj dva nespojiteľné svety. To teda môže, ale len pokiaľ znie v koncertnej miestnosti. Ak doznie, súžitiu je koniec, a nezachráni to ani čistá láska mladých ľudí. Tá je jednou zo slabých stránok scenára, ich láska sa vzala z ničoho nič a tak aj nejako bezdôvodne skončila. Pesimistický záver je dnes potvrdený aj skutočnými udalosťami a prognóza je oveľa horšia, ako si vysníval tento film. –––– Hráte proti sebe. Lebo sa navzájom nepočúvate. –––– Izraelčania a Palestínčania môžu spolu žiť. Dá sa to. Možno nie dnes ani zajtra, ale možné to je. Ak s tým začnete.

Vôbec nie také slabé, ako som očakával. Dej je, samozrejme druhoradý, ide o tie dobové pesničky a asi aj o neskutočne krásne ženy. Zvlášť Sylvie Vartan, jej vystúpenie bolo akoby z iného filmu, nasnímané kamerami z veľkého detailu, to bola radosť pozerať. A tiež počúvať, spievaná francúzština je niečo celkom iné, škoda, že nedokážem rozumieť textu. Skupina francúzskych černošských liliputánov, to bolo tiež niečo nečakané a zaujímavý zjav. Až som chcel dať štyri hviezdy, ale uvedomil som si, že ako film to na štyri nie je.

Výborný dokument, v ktorom Studenková ide naozaj do hĺbky svojho vnútra a otvára svoje aj tajnejšie komnaty. Zo začiatku nechýba prežívanie detstva a mladosti, vzťahu s mamou, a objaví sa iba zopár významných hereckých míľnikov. Netreba tu vôbec hľadať prehľad filmovej tvorby, na to sa tento dokument nezameriava. Ani nemusí, pretože voľné rozprávanie herečky je to, čo sa najlepšie počúva. –––– Herectvo je strašná otrava. Na toto ja nemám nervy. A tým aj najprv skončilo. –––– Môj život má hodnotu pre mňa dovtedy, kým som schopná ho zvládať sama. Nechcem ho nechať napospas niekomu inému a byť na príťaž. Tak nechcem žiť.