Reklama

Reklama

Psychologická a spoločenská dráma, ktorá sa odohráva v luxusnej vidieckej vile počas rodinnej oslavy šesťdesiatych narodenín úspešného hoteliera, sa zameriava na rozkrývanie skutočných charakterov jednotlivých postáv. Tvorca vykresľuje individuálne rysy a psychologické problémy svojich hrdinov, ktorým sa počas oslavy vracajú traumatické spomienky na detstvo. Obraz harmonického rodinného stretnutia, ktoré sa postupne preklenie do vzájomných slovných i fyzických konfliktov medzi jednotlivými členmi rodiny, vypovedá o morálnej a etickej kríze dánskej spoločnosti. (Film Europe)

(více)

Recenze (352)

Falko 

všechny recenze uživatele

Velmi zaujimava drama, aj ked bola natocena televizne - 4:3 z mierne zrnitym obrazom. Tazko sa mi opisuju pocity, ktore som mal pri tomto filme, ale v kazdom pripade, cim viac boli napäte vztahy medzi surodencami a hlavne ich otcom, tym viac bol film zaujimavejsi. Keby tie vztahy tam neboli az tak napäte, asi by som sa skor nudil asi tak, ako pri filme od rezisera Jonathana Demma RACHEL SE VDAVA (2008), kde to bolo trosicku podobne. Myslim si, ze herci zahrali svoje postavy velmi presvedcivo a je to jeden z dalsich kvalitnych filmov z Danskej a Svedskej produkcie... 19.11.2010 _______ Ulrich Thomsen - (Christian) +++ Henning Moritzen - (Faderen - Helge) +++ Thomas Bo Larsen - (Michael) +++ Paprika Steen - (Helene) +++ Birthe Neumann - (Else) +++ Trine Dyrholm - (Pia) +++ Hudba: Lars Bo Jensen +++ ()

Nick Tow 

všechny recenze uživatele

Niežeby téma rodinnej oslavy, ktorá sa ""zvrhne" na strhávanie masiek bola niečím novým (najmä nie v literatúre a v divadle), ale "dogmatický" kabátik jej naozaj sadol ako uliaty. Škoda, že ďalšiu Vintenbergovu tvorbu postihla tá hnusná nemoc, ktorá tvorcovi bráni prekonávať niekdajšie vlastné rekordy. ()

Reklama

hrona 

všechny recenze uživatele

Shlédnuto v době Challenge Tour 2015: 30 dní se světovou kinematografií. Konverzační drama plné pomalu stoupající houstnoucí atmosféry, vynikajících hereckých výkonů, zvratů a hromadou projevů. Celé dílo se odehrává během 24 hodin u příležitosti jubilejní oslavy. Film disponuje minimální hudební vložkou a autentičností v podobě natáčení domácí kamerou. Takové zkrátka Home Video. ()

nascendi 

všechny recenze uživatele

Rodinná oslava je nepochybne zaujímavý, drsný film, ktorý diváka nenechá ľahostajným. Permanentne je prítomné napätie spoločne so zvedavosťou, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Nemôžem dať vyššie ohodnotenie, pretože vyskytujúce sa kiksy kamery a strihu nepovažujem za "umelecký" zámer v rámci Dogmy 95, ale mám z nich dojem prítomnosti chaosu a samoúčelnosti. ()

xxmartinxx 

všechny recenze uživatele

Aneb jak to dopadne, když na párty pozvete kdekoho. Jinak ale silné, surové drama, kterému dogma 95 svědčí. Chvíli mi trvalo, než jsem ho docenil, rozhodně to nebylo napoprvé, ale došel jsem k tomu. Nejvíc mě ale zaráží, proč početně srovnatelní Švédi (nebo Dánové) dokážou na rozdíl od nás točit nevtíravé a silné filmy očividně neurčené každému divákovi. Ono to asi vážně nebude penězi a možnostmi, ale vůli... ()

Galerie (17)

Zajímavosti (15)

  • V roce 1995 oslovil režisér Lars von Trier Thomase Vinterberga, kterého považoval za neslibnějšího mladého dánského filmaře (Vinterberg tehdy ještě nenatočil svůj první celovečerní film Největší hrdinové – 1996, ale měl za sebou dva dobře hodnocené krátkometrážní snímky Sidste omgang – 1993 a Kluk, který chodil pozpátku – 1994). Von Trier ho přizval nejen jako člena Dogme 95 – hnutí, které se snažilo vytvořit novou úroveň důrazu na vyprávění příběhu a herecké výkony, jako přímý protiklad k velkorozpočtovým filmům, které byly vnímány jako přílišné spoléhání na speciální efekty a další digitální nástroje – ale také jako spoluautora jeho manifestu. Podle Vinterberga trvalo půl hodiny, než s von Trierem vymysleli deset hlavních pravidel. (Fediak22)
  • Jak je uvedeno v manifestu, filmy Dogme 95 musí být natáčeny pouze ruční kamerou. Kameraman filmu Anthony Dod Mantle – který studoval spolu s Vinterbergem na filmové škole a natočil mnoho raných filmů hnutí, včetně Juliena Donkey-Boye (1999) Harmonyho Korinea a Kragh-Jacobsenova Mifuneho (1999) – provedl pro film řadu kamerových zkoušek a nakonec se rozhodl pro nejmenší digitální videokameru, která byla v té době k dispozici, Sony PC7, která se vejde do dlaně. To poskytlo filmařům novou úroveň flexibility a zároveň to odpovídalo Dogmově neúctě k estetickým záležitostem. (Fediak22)

Reklama

Reklama