nascendi

Takto nejako vyzerajú tri hviezdičky z milosti. Už som sa nemohol pozerať na rad dvojhviezdičkových hodnotení a nad týmto pseudo-neo-noir filmom sa prižmúril obe oči. Bol s veľkou dávkou súcitu k tvorcom pozerateľný bez zapnutia rýchloposunu, ale to je maximum pozitívneho, ktoré som o ňom ochotný vyjadriť.

Predpokladal som hlúpučký dej ozdobený dobovými pesničkami. Niečo ako Džezovú revue. Hlúpučkého deja som sa samozrejme dočkal, ale počúvateľné pesničky mala iba Sylvia Vartan, Charles Aznavour a nejaká neznáma černošská skupina. A to je príliš málo aj na tri hviezdičky, o ktorých tvrdím, že sú širokospektrálne.

Naozaj to bola náhoda, že sa mi v playliste ocitli vedľa seba dva Kaurismäkiho filmy, pričom okrem režiséra majú spoločné aj to, že sú pre mňa oba nepozerateľné. Nevidím v tom nič zlé alebo škodlivé, veď to vo mne nevyvolalo averziu voči všetkým, ktorým sa takéto diela páčia, nikoho nenazývam pre to snobom, ale na druhej strane nebudem kvôli príslušnosti k väčšine tvrdiť, že som to nielen pochopil, ale  že ma to zaujalo a dokonca sa mi to páčilo.

Moje nádeje, že sa dočkám aspoň priemerného filmu sa ukázali byť falošné. Nakoniec od Kaurismäkiho som nič iné ani nemohol očakávať. Viackrát som sa zapovedal, že meno tohto režiséra bude znamenať pre mňa divácku stopku, ale nádej umiera posledná. Stačila polhodina sledovania a bolo mi jasné, že v mojom hodnotení bude mať stále iba jeden priemerný film.

Už to začína byť vážne. Dva dni po sebe dva filmy, pri sledovaní ktorých začínam pochybovať nielen o ich tvorcoch, o ich nadšených obdivovateľoch, ale pomaly aj o sebe. Napriek mimoriadnemu duševnému úsiliu sa mi nepodarilo objaviť nič, čo by stálo za usídlenie sa v mojej pamäti. Dúfam, že filmy, ktoré uvidím v ďalšom období neprehĺbia túto moju divácku depresiu.

Je mi ľúto, ale to je film pre úplne inú cieľovú skupinu. Napriek tomu ma naštvalo, že ani štipka z neho ma nezaujala, iba som si pripomenul obdobné bezobsažné filmy, ktoré som zhliadol v minulosti.

O filme som pred tým, ako som si ho pustil nič nevedel a po krátkej dobe som si uvedomil, že by to nič nezmenilo. Spočiatku som mal pocit, že je to dielo opitého strihača, ale neskôr opilcov pribúdalo a ja som sa začal obzerať po hodinkách zisťujúc, koľko to trápenie bude ešte trvať. Vôbec nemám chuť sa zaoberať izolovanými scénami alebo iba obrazmi, ktoré mali nejakú minimálnu šancu ma zaujať, pretože môj záver je jednoznačný - tento film nemal byť vôbec nakrútený.

S minimálnym záujmom som si pozrel film o kontroverznej dvojici bratov, ktorá v snahe pokračovať v stopách svojho otca kradne, strieľa, lúpi prakticky bez výberu a ex post to interpretuje ako odbojovú činnosť. Mne to skôr v niektorých prípadoch pripomínalo film Takí normálni zabijaci.  Ale nečudujem sa, že so zhodnotením ich činnosti majú odborníci i široká verejnosť aj po 70 rokoch problém. A nie veľmi vydarený film k  tomu ničím neprispel.

Po dvoch-troch filmoch, ktoré som zahodil po necelej polhodine, som mal konečne dojem, že uvidím niečo zaujímavé.  Veď zopár hercov sľubovalo  slušnú úroveň.  Dostal som nekonečne dlhú detektívku, ktorá nebola napínavá, ale vyžadovala neustálu pozornosť, aby sa divák v deji a vzťahoch nestratil, čo sa ľahko mohlo stať. Opäť som si vychutnal mizerný zvuk slovenského dabingu, kazil som si zrak čumením do tmavej obrazovky, pretože príliš veľa scén sa odohrávalo v tme prerušovanej iba svetlom bateriek, hoci stačilo zapnúť svetlo. Tak, ako v mnou neobľúbenom filme Sedem. Akurát, že tu toľko nepršalo. Celkovo pozerateľné, ale maximálne raz.

Ďalší z filmov, ktorý evidentne nie je pre mňa. Pri jeho sledovaní je evidentne nutná spolupráca diváka, ktorý preciťuje a domýšľa to, čo na obrazovke chýba a stáva sa akýmsi spolutvorcom diela. To je pre mňa konkrétne u tohto filmu ťažko predstaviteľné.  Chápem všetkých obdivovateľov a to je aj dôvod, pre ktorý dávam nič neriešiace tri hviezdičky a ani o jednu menej.