Yoga Hosers

Snažil jsem se brát Yoga Hosers s nadhledem a i jsem se na ně těšil, ale strašně mě film zklamal. Bylo mi jasné, že to bude příběhově naprostý úlet, ale tohle není úlet, tohle je kravina prodávaná jako nějaký hlubokomyslný kousek. Výkony jsou všechny parodické a praktický nic nefunguje, ať už vizuální efekty, tak jakýkoliv vtípek. (16.10.2016)

Presne ten druh filmov, pri ktorom si hovoríte neustále čo sa to dopekla deje? Smith išiel strašne nediváckou cestou a mám pocit, že sa zabáva na tom ako divákov nasiera. A robí to v kruhu svojej rodiny a s úsmevom na tvári. Yoga Hosers sú druhým dielom Kanadskej trilógie vychádzajúcej z podcastov aké Smith robil. Príbeh Kanadských nacistov a zabijáckych párkov, satanistických kultov a iných podivností o ktorých je celý tento príbeh aboot je natoľko divný, že je vlastne super. Nič tam nedáva zmysel. Vyžaduje si to od vás veľkú dávku pochopenia a otvorenej mysle... pretože príbeh sa nikam neposúva a je len dekoráciou v živote dvoch študentiek, ktoré majú radi podivnú yogu a snažia sa nebyť basic. Rovnako ako Tusk to vo mne vzbudzuje nadšenie a zároveň to v mnohých ohľadoch nenávidím za tú prízemnú tuposť. Ale bavil som sa. Strašne by som chcel vedieť či potom rodinka Deppovcov a Smithovcov skočí po natáčacom dni na palacinky s javorovým sirupom. Kopec odkazov na Moose Jaws potešia. Teším sa. (09.10.2016)

„Wunderbar!“ Kokoooos, to čo bolo??? Ale nie, teraz vážne. Kevin Smith sa síce preslávil ako režisér konverzačných komédií, v ktorých sa postavám nezavrie pusa, ale mne sa viac páčia jeho hororové pokusy. Po vynikajúcom Krvavom štáte, ktorý bol smrteľne vážny a temný, sa Kevin vrhol na Mrožieho muža. Ktorý už až taký extra temný nebol. Ponúkol viacero nezabudnuteľných, hnusných výjavov a niektorí diváci, vrátane mňa, ho prirovnávali k beštiálnej Ľudskej stonožke od Toma Sixa. Pár vecí mi vadilo (najmä humorné vsuvky). Reakcie boli správne búrlivé, škandalózne a kontroverzné, čo bolo zrejme presne to, čo chcel a tak sa vrhol na rip-off. Film s „jednotkou“ spája nielen postava absurdného súkromného detektíva (Johnny Depp v jednom z najhorších výkonov svojej kariéry), ale i postavy dvoch kamošiek, mladých trubiek, ktoré sa v Mrožom mužovi mihli ako predavačky vo večierke. „Dvojka“ je komplet o nich, okrajovo sa spomenú udalosti ohľadom Justina Longa a hor sa na nový prípad, do ktorého znova strká svoj nechutný nos obskúrny Depp. Tento film sa na horor ani len nehrá, je to čisto WTF komediálna záležitosť s pár krvavými nápadmi. Chápem, čo sa divákom na tejto snímke nepáči, ale mne sa práveže TO na „Jógových blbkách“ páčilo. Bizarný scenár je plný neuveriteľne hovadských nápadov. Veľa tomu dáva i ústredné babské duo (dospievajúce dcéry Johnnyho Deppa a Kevina Smitha!), ktoré sú presne také bláznivé a pojašené, aké mali byť a kým iných to možno iritovalo, ja som sa v ich spoločnosti cítil dobre. Veľakrát mi to pripadalo až tak, že sa v niektorej scéne mali tváriť vážne, no proste im to nedalo a uprostred scény vybuchli do smiechu (a režisér to tam nechal). Yoga Hosers je typická smithovská konverzačka (do ktorej sa ešte ako bonus pridala Deppova bývalka a matka jeho dcéry) s tomu odpovedajúcimi silnými hláškami a dialógmi („Vy ešte máte menštruáciu?!“ alebo „Vypadni odtiaľto. Rozmazávaš mi tu svoju perverznú energiu.“). Každopádne ma mrzí, že sa Smith rozhodol nenakrúcať čisté horory a radšej nakrúca hororové čudá s humorom. Ak by sa totiž úplne zbavil humoru, možno by ho z toho bolelo srdce, ale myslím si, že by potom bol schopný nakrútiť budúcu hororovú klasiku. (17.08.2017)

Těžko se mi komentuje obsah pytlíku na zvracení. Znáte ten pocit, kdy je vám trapně za samotné postavy, které se vás 88 minut snaží zaujmout svým záchodovým ostrovtipem a vy při tom máte v rámci pudu sebezáchovy chuť zakřičet: "Proboha, už dost!"? Tak tady si ho užijete do sytosti. Chápu, že snímek Yoga Hosers je primárně určen pro mentálně zaostalé třináctileté slečny, které budou hýkat nadšením nad všudypřítomnou prostoduchostí. Avšak režisér Smith zapojil do snímku i hororové prvky a tím si chtě nechtě zároveň vysloužil pozornost hororového publika. Jestliže slintáte hororovým blahem při pohledu na dvě otravné teenky, které za doprovodu poprockové hudby pomocí svých košťat likvidují nacistické CGI klobásy, jste tu správně. Každý opravdový fanoušek hororu, neřkuli přímo hororový expert jako já, by však režisérovi tuto slátaninu bezpochyby nejraději omlátil o hlavu. (08.10.2016)

OK, takže Kevin Smith se rozhodl, že v rámci boje proti studiovému mainstreamu bude točit už jen sračky. K tomu mu gratuluju, jako tvůrce mě tímto přestává zajímat. Odpadové hodnocení si bez ohledu na řemeslnou kvalitu nechávám pro snímky, jejichž samotná existence mě uráží. To je přesně tento případ. (09.10.2016)