Dveře do ticha

Pre fanúšika hororu sice fakt dosť predvídateľný film, o ktorom vieme ako skončí už od prvých minut, ale to vôbec nevadí. Keď nehltáte dej a pozorne sledujete rôzne vedlajšie veci ako zaplavenú krajinu, okolité bažiny, vysoké mrtvé stromy a časté mosty (ktoré napr. symbolizujú prepojenie svetov) tak si film užívate ako ja. Napríklad: Melvin prechádza najprv cez pevné cesty a mohutné betónové mosty, neskôr ho zastavia policajti a upozornia ho, že cesta po ktorej smeruje je poškodená... ďalší most je už taký menší, ten ďalší len taký drevenný,ďalší je už v takom dezolátnom stave že Melvin skoro zapadne, no a nokoniec už nie je žiadny most len kompa cez rieku... Skvele premyslené, plné skrytých symbolov, a presne podľa môjho gusta ! Keď však to beriete ako roadmovie tak sa budete nudiť, a zase ste toho Fulciho nepochopili... :. Fulci bol všestranný majster, ktorý nepotreboval v každom filme gore efekty a používal aj skryté symboly. V tomto jeho poslednom filme je ich požehnane, a navyše obsahuje aj vskutku skvelé scény – ako nepríjemná návšteva márnice, alebo incident v kostole plnom černochov. Umiestnenie deja filmu do okolia New Orleansu proste nebolo náhodné a čo myslíte prečo sa hlavná postava dostane k otvoreniu truhly práve na tej plti na rieke?  Najlepší Fulci poslednej dekády - a nie je tam ani náznak gore!!! (18.09.2008)

Lucio Fulci zvolil ve svém posledním hororu netradiční ztvárnění psychického nátlaku. Neustálá blízkost smrti je tady zcela patrná. Zvlášť, když si ta " žena v bílém " svého budoucího klienta, nenápadně ohlídala.A mít neustále v blízkosti pohřební vůz v jehož útrobách se dají tušit jeho vlastní ostatky,to vůbec není příjemné,takto prožítých několik posledních hodin Melvinova života. Co proboha provedl ten muž,tak strašného,že musel tolik vytrpět? (11.11.2008)

Orfeus, Perseus, Cháron, Dido a Aeneas by dali päť. Pokiaľ by si, pochopiteľne, bol majster Fulci odpustil - zvyknutý na nenáročnú cieľovú skupinu svojich predchádzajúcich filmov - úvodných cca desať sekúnd a infantilne doslovný nápis, ktorý sa objaví cca desať sekúnd pred koncom. Duel sem, Duel tam, u Fulciho ide o strašidelné mytologické podobenstvo a nie o spielbergovský prvoplánový thriller, kde sa jednoducho niekto niekoho pokúša zabiť. Fulciho Dvere, geniálne zasadené do labyrintu mokradí Louisiany, s hustnúcou paranoidnou atmosférou, lynchovsky zlovestnými postavami a úžasne jednoduchými, no o to pôsobivejšími morbídnymi rekvizitami ponúkajú príjemné mrazenie, pri ktorom si nejeden divák bude z pokožky zoškrabávať kryštáliky ľadu a zároveň sa pýtať, kedy že sa mu to vlastne stalo naposledy. (03.01.2009)

Pán Fulci nestrácal na konci svojej kariéry režijné majstrovstvo, ale jeho filmy všeobecne prichádzali s nudnými zápletkami ( aj keď vo svojej dobe bola táto pointa ešte dosť neotrelá ). Ešte, že sa to všetko vyrozprávalo s priemernou minutážou a nuda tak naťahala snímok do podpriemeru. Gore však nečakajte. (22.03.2017)

V roku 1991 natočil taliansky režisér Lucio Fulci svoj posledný film. O päť rokov neskôr umrel. Vraj si zabudol pred spaním pichnúť životu dôležitú dávku inzulínu. Ja si myslím, že nezabudol. Ale to je vlastne jedno. Pán Fulci bol pre mňa vždy obdivuhodný filmár. Jeho filmy boli plné násilia, vyžíval sa v krvavých scénach a perverzných sexuálnych výjavoch. Rád používal nechutné gore efekty. Svoj posledný snímok však pojal v inom duchu. Sústredil sa na budovanie atmosféry. Zrežíroval dokonalé podobenstvo o ceste za smrťou. Post mortem road movie. Ponuré, bezútešné. Maestro Fulci otvoril "Dvere do ticha" (Le porte del silenzio) a navždy opustil svojich filmových fanúšikov. Bola to dôstojná rozlúčka. "...Quando varcherai le porte del nulla, nessuno ti sara vicino, solo l´ombra della tua morte." (...keď prekročíš brány ničoty, nikto ti nebude na blízku, iba tieň tvojej smrti.) ***** (30.04.2021)