Zlý chlap spí dobře

Nesmírně silný film s nečekaným koncem. Děj má opravdu Shakespearovské proporce, což však zároveň znamená určitou konstruovanost. Úžasná je už tradičně kamera a její práce s šitokoúklým formátem. Celkové vyznění filmu je značně smutné a skeptické. Přitom by si člověk tak moc přál optimističtější konec... Rozhodně stojí za vidění. (11.11.2006)

Je škoda, že u nás, ale i ve světe, je Akira Kurosawa znám především filmy se samurajskou tématikou. Dle momentálního počtu hodnocení (606) na ČSFD je "Zlý chlap spí dobře" řazen prakticky mezi ty nejméně známá (zhlédnutá) díla AK. A je to velká škoda, protože právě díla z poválečného Japonska zvládal světoznámý režisér nejlépe. Film, svým tématem spadající k žánru noir, je výborným vhledem do fungování na trhu etablované firmy, která chce zahladit problamtické stopy. A nejen to, užasný výkon Toširóa Mifuneho a ještě lepší kamera Yuzuru Aizawy tvoří, společně se scénařem, prakticky dokonalou symbiózu, u které se nebudete nudit ani minutu. Intenzivní a napínavé drama, kterému se jen stěží tipuje 151 minut. (12.03.2021)

Antagonista Iwabuči  a protagonista Niši, mi počas dvoch hodín a tridsiatich minút, neustále dokazovali, kto má nad kým akú kontrolu, až to začínalo byť poriadne znepokojivé, keďže sa tým pádom poukazovalo na rozsiahlu korupciu, siahajúcu až do tých najvyšších miestach spoločnosti, ale o tom to určite len nebolo, totižto vedúcu osobnosť hnalo dopredu aj niečo úplne iné, než iba získavať veľké obnosy peňazí na odmenách, čo sa postupom času i pekne vykryštalizovalo... PS: (Treba byť v prvom rade veľmi trpezlivým divákom, ktorému sa potom film za to aj patrične odvďačí, len podotýkam, že každému to automaticky sadnúť nemusí, keďže ide o pomerne dosť náročnejšie ukotvenie pre inteligentnejšie publikum, ktoré bohužiaľ v súčasnosti nejako postupne vymiera, až s príchodom Generácie Z sa už dajako umŕtvilo (pravdaže jestvujú aj  niektoré výnimky), a to ani nehovoriac o tom, čo vlastne nastane po Generácii Alfa ? Našťastie ešte spadám do "Ypsilonu" , a tak sa ma toto vymieranie vyslovene netýka. V blízkej budúcnosti sa obávam vysokého poklesu záujmu o klasickú kinematografiu, ktorú čoraz intenzívnejšie nahrádza tá digitálna, v ktorej sa bude zrejme najviac dbať o prehnané vizuálne efekty, ktoré vytlačia samotný scenár, na úkor ktorého sa budú napríklad do popredia tlačiť kostýmoví (ANTI)hrdinovia.) POKRAČOVANIE KOMENTÁRA : V druhej polovici bolo už očividne viac viditeľné, že hlavná postava príliš tlačila na pílu (aj robila konkrétne chyby, či povedzme "kiksy" , čomu je samozrejme na príčine trošku viacej prekombinovanejší scenár, ktorý sa miestami nevedel akosi spratať do kože !), z čoho som musel následne vyvodiť i dôsledky z toho vyplývajúce, to jest, skrátka jedna hviezdička musela kvôli tomu odpadnúť, ale i napriek tomu sa jedná o pozoruhodne spracovaný snímok, ktorý si stopercentne zaslúži nielen moju pozornosť... (10.01.2022)

Film, který ukazuje šíři mistrova záběru a jeho schopnost strhujícím způsobem rozvinout jednoduchý příběh. Kurosawův rukopis je tentokrát trochu jiný, ale nedovedu přesně definovat čím. Korupce a sobectví mocných (mají co ztratit) je jen jedním z velkých témat snímku, příběh je veskrze negativní a na konci zbyde trpká pachuť. Výborné! Hezkou roli má Takashi Shimura. (23.01.2008)

Samozrejme, jedným z neodškriepiteľným faktom, prečo Kurosawa bol na západe prijatý najvľúdnejšie pre svoje schopnosti z ostatných japonských režisérov, bol aj jeho západne príťažlivejší spôsob rozprávania východných príbehov. Demaskoval skôr motívy a pohnútky postáv, s ktorým sa západný človek vedel individualisticky lepšie stotožniť, ale stále si uchovával silný rukopis na to, aby ostal nezávislý. V Zlý chlap spí dobre využil hneď niekoľko netypických formálnych vychytávok: umele svetlo (podobný vo Felliniho Sladkom živote), hĺbka obrazu rozpoznateľná z amerických noirov, či shakespearovský námet, z ktorého v celku neobyčajne a nepozorovane vychádzal. Ale dodal mu opäť trochu inší rozmer, zápletka je náročná na okamžité pochopenie a postavy ťažšie "vcucnete". Strieda sa tu typická nátura expresívnosti, spoločenského rozvratu, široké pole mimiky a sklesnutých tvárí atď. Ale akosi som nevstrebal majstrovo dno síl a jeho zámer natoľko, ako v podaktorých jeho dielach, ktoré považujem jednak za vrchol kinematografie (zbytočné všetko menovať), alebo za silno osobné (Dersu). (13.02.2016)