Studená válka

Studená vojna... navonok radostné budovanie socializmu verzus skutočné politické temno, to celé verzus sloboda v kapitalistickom západe, na pozadí hudby. Táto pozoruhodná artová snímka stavia viac na atmosfére než na príbehu, ale vynikajúcim spôsobom. Cestujeme naprieč štátmi Európy, tromi dekádami po 2. svetovej vojne i rôznymi hudobnými štýlmi, pričom dosť silný dojem vo mne vzbudili vystúpenia folklórneho súboru (v 50. rokoch odporne zneužitého pre politickú propagandu). Slabšou líniou je bohužiaľ romantický príbeh medzi speváčkou a skladateľom, odohrávajúci v často krátkych podivných útržkoch, ktoré v rámci vzťahu nejdú príliš do hĺbky. Zlomí sa to až v osudovom okamihu Wiktorovho zatknutia, kde z ničoho nič vzplanie po rokoch veľká láska. Veľmi prekvapivé... moderná história je ale asi príliš zložitá na to, aby sme niekedy pochopili motiváciu konania niektorých ľudí. (80%) [Kino Úsmev, Košice - Projekt 100 ]                                           // PS: V bulletinu k akcii "Projekt 100" nájdeme v rencenzii Přemysla Martinka zaujímavé porovnanie tohoto filmu s budovateľským dielom Vladimíra Vlčka a Pavla Kohouta Zítra se bude tančit všude, tematicky veľmi podobným. (08.10.2018)

"Zimna Wojna" získal niekoľko nominácií na Oscara, tak som bol zvedavý na toto filmové dielo. A po dopozeraní som si povedal, že rozumiem prečo bol film nominovaný, no nemôžem povedať, že by na mňa urobil nejaký super vysoký dojem. Podľa mňa ide o dobrý film, ktorý si určite zaslúži pozornosť, no sú tu elementy, ktoré ma z neho vyťahovali von. Okey, pozrime sa na pozitívne stránky filmu. Čiernobiela a formát 4:3 tomu dodávajú väčšiu autenticitu. Keby sa film natočil v období, z ktorého bol, tak toto by určite bolo to, čo by sme videli. A vyzerá to super. Hudobné a tanečné čísla sú rovnako skvelé. Dobre sa na to pozerá. S manželkou sme si robili srandu, že to začína ako keby Poľsko hľadalo svoju superstar už v roku 1949. Lebo tak to na úvod pôsobí. A nakoniec zistíme, že dajú dokopy kvalitný folklórny súbor. No ako to už bývalo v tej dobe, musí sa do toho primiešať politika a všetko sa začne potom meniť. A v tom úvode to bolo ukázané veľmi dobre a fungovalo to. Úvodné časti filmu sú podľa mňa skvelé. Dobre ukazujú situáciu, v ktorej sa naši hrdinovia ocitli a súčasne sme videli, že láska medzi nimi fungovala. Lenže keď sa posunieme ďalej, tak musím priznať, že Zula na mňa pôsobila akosi zvláštne. A nie, že by od začiatku nebola trošku divná, no postupne som sledoval scénky a premýšľal čo sa odohráva v jej hlave... prečo robíš toto? Prečo to muselo dospieť k tomuto? A aj keď posledná scénka je silná, tak akosi som mal pocit, že reálne nebola po celý čas spokojná. A keby sa viac snažila, tak možno aj byť mohla. A mňa to rušilo. Za pozornosť film rozhodne stojí. Možno nebol úplne pre mňa, ale som rád, že som ho videl. Dokonca by som sa nebránil pozrieť si ho niekedy aj znovu. Hodnotenie: B+ (27.01.2019)

Vášnivému vztahu zahořklého muzikanta a mladičké zpěvačku folklorního souboru v podání Joanny Kuligové a Tomasze Kota jsem neuvěřil ani náhodou. Plní totiž stejně poddajnou úlohu jako ostatní složky, slouží vysoce estetické stylizaci. Ta je moc hezká, vypráví se obrazem a hudbou. Film také stojí na náladě železné opony. Lidové písně se mi líbili. Do toku vyprávění zapadají s přirozenou nevtíravostí v čele s původní verzí i šansonovou úpravou teskné písně Černé oči, proč pláčete. Ona je pokušitelská lolitka, on zasmušilý šarmér typu Gregoryho Pecka. Studená válka je v podstatě souborem nostalgických pohlednic. (15.12.2019)

On byl charismatický a talentovaný umělec, ona krásná a dost drzá na to, aby zpívala u něj v souboru. Zamilovali se, jak už to tak ve filmech chodí, ale oba měli dost svých chyb a byli příliš sobečtí na to, aby ideální lovestory vydržela déle než vždy pár let. Bonno zpíval v osmdesátých letech: "I cannot live with or without you...", Pawlikoski volí pro stalinské Polsko lidovou píseň, která má podtrhnout emoce, magnetizmus a kouzlo hrdinů, ale myšlenka vlastně zůstává. Hudba spolu se skvělou kamerou Lukasze Žala unáší diváka atmosférou snímku i energií Joanny Kulig a daří se jí nechat ho jen okouzleně zírat na plátno. Co se však Pawlikovskému nedaří, je zapojení problémů doby, železné opony a vlastně celé studené války do příběhu hrdinů. Divák musí vyvinout opravdu velké úsilí, aby si sám dovysvětlil, že jednání postav vlastně souvisí s režimem, jednotlivé situace často vůbec nefungují pohromadě a motivy Zuly s Wiktorem většinu času nedávají smysl. Srovnání s Idou mi tím pádem přijde hodně ambiciózní myšlenka. Studená válka bohužel vzdává jakoukoliv snahu pohrát si s obsahem, a tak jej raději nechává ubít (byť geniální) formou. Mně osobně to na dobrý film moc nestačí. (20.07.2018)

Posadíte se do kina a tak trochu nevíte, co vás čeká. Název slibuje politické drama, plakát lehkou artovku a popis tradiční polské popěvky a lásku. A upřímně, neuvěřitelné se stane skutečností a já měla celých 89 minut pocit, že nechci, aby to skončilo. Tenhle příběh o nehynoucí lásce dokáže totiž i vás přesvědčit, že taková láska za to stojí. Neuvěřitelný, a to jsem cynik! A já chci rozhodně soundtrack. (06.08.2018)