IceQueen

Mám kolegyňu Sisu, ten výraz ja prekladať nepotrebujem a jeho význam veľmi dobre poznám. Na rozdiel od fínskej "armády jedného muža" vám nevrazí kudlu do hlavy, no jej pohľad bolí viac, ak nevrátite knihy. Nejde jej o zlato, ale postavte sa medzi ňu a riaditeľské upomienky a rozpúta sa peklo. Jej hlas sa nesie po budove a vybuchuje v hlavách ako nášľapné míny nastražené náckami. A ak by toto čítala, skončím zavesená dole hlavou v podzemnej časti skladových priestorov. Pre istotu napíšem, že žartujem, len som využila jej meno na účely tohto komentára... Kecám, má zmysel pre humor, budem v poriadku.

Isabelle Fuhrman vyzerá vo svojich dvadsiatich šiestich rokoch na tridsať a to je problém, keďže hrá, že úspešne hrá desaťročnú. Tentokrát naša sirôtka skončila v novej rodine za zaujímavých okolností. Esther si opäť presekáva, prebodáva, prevražďuje cestu za šťastím a keďže má isté potreby, tradične sa jej nevhodne zapaľujú mini lýtka. Zvrat naozaj zvráti smerovanie dobrodružstiev estónskej trpaslice a sama bude mať čo robiť, aby sa dožila adoptívnej rodiny z jednotky.

Snake Plissken je typický osemdesiatko-deväťdesiatkový hrdina, málomluvný, ale drsný ako pilník na päty. Je celkom sranda sledovať, ako si Carpenter predstavoval rok 2013. L. A. je separé a vozia tam len previnilcov voči morálke, zlodejov, prostitútky a ateistov, proste ako kedysi do USA. Kostýmy sú fajn, také trochu sado-maso, surfuje sa na tsunami, ktorá poslušne neopúšťa svoj kanál, aby nezatopila cestu a lieta sa tam na rogalách. Jednu vec ale mali správne, obete nevydarených plastík vyzerajú ako tie súčasné. Nič závratne inteligentné a vzrušujúce sa tam nedeje, ale je to celkom zábava.