Johančino tajemství

Solídna televízna rozprávka, ktorá neublíži. Lenže aj tu sa ukazuje, že Nvota ide vždy iba na istotu a zrovna pri rozprávke, kde je možné všetko, mi to vadí akosi ešte viac. Prvá polovica ma ešte príjemne prekvapovala, lenže akonáhle dôjde na turnaj, tak fantázia, hravosť a originalita idú bokom. Veci nepomáha ani jemne povedané vykoľajená Vášáryovej postava, ktorá robí skôr zmätky, akoby pomáhala a mal z toho vyplynúť humor, lenže nevyplynul. Záver, kde sa dalo všeličo zachrániť, však ukázal, ako je Johankino tajomstvo nepôvodné a kde väzí hlavný inšpiračný zdroj. (28.12.2016)

Viděno spíše náhodou u rodičů v přísunu předvánočních pohádek čt. Vypadá to trošku jako když pejsek s kočičkou dělali dort a nepoužili k tomu, co se dá jíst, ale české, německé a jiné pohádky. Johanka byla sympatická, ale co z toho, když podobnou zápletku jsem přečetla u Ludmily Vaňkové (Král železný a zlatý). Přemysl Otakar II. byl zde (s prominutím) stejný osel, taky u Anežky Palcéříka na nic nepřišel (a to vedle ní dokonce spal) a to mě oboje docela rozladilo ;-). S přihlédnutím k tomuhle, k tomu co píšu v úvodu, i k tomu, co již psali mí přátelé a oblíbení uživatelé v komentářích přede mnou, hodnotím třemi hvězdičkami (a to jsem ještě byla k pohledání shovívavá...) (06.12.2016)

Tak asi bych začal tím, že z tria vánočních ČT pohádek má Johanka nejlepší look, co se výpravy týče. Což je kolem a kolem asi to jediné plus, které film má. Zrzky obecně nemusím, takže tady Johanka ztrácí. Žádná z ostatních postav není nijak zapamatovatelná, a není to tím, že herci jsou špatní. Spíš nemají co hrát. Příběh je nudle z nosu a ždímá jedno klišé za druhým, a navíc dělá z postav obecně pitomce, protože prsatou Johanku by v přestrojení poznal i slepý panic. A ke všemu to zazdívá předabování. Slovensky snad ještě rozumím, a tak mi přes oči úplně nelezlo to, že postavy byly prostě zdabované do češtiny. Jo a snad abych nezapomněl, Johančino tajemství je totální mozková mrdkovina, ze který mi kleslo IQ z 99 na 90. Děkuji pěkně. (26.12.2015)

„Panovník, ktorý sa nevie ovládať, je nanič.“ To ale bola poťapenosť! Výnimočne zlá rozprávka. Nočnú moru pripomínajúci Matej Landl, triky ako z roku 1996, agresívne z koľají vyhodený Milan Ondrík, príšerné scény, otrasné dialógy a nezastaviteľne nevydarený scenár búrajúci základné rozprávkové pravidlá (napr. čo sa týka učenia detského diváka slušnosti a férovému správaniu, viď. zákerne zmanipulovaný súboj o srdce princeznej, ktorého sa tu dopúšťajú kladné postavy). Neodpustiteľná Emília Vášaryová. Na jej „pele mele, nech sa to všetko rýchlo takto mele“ nikdy nezabudnem. A Ondřej Vetchý? Neviem, asi mu imponovala možnosť zahrať si kráľa, ale toto fakt nie, nabudúce odporúčam klásť väčší dôraz na scenár. Dievča si dá dlhé vlasy pod čapicu a už ju všetci majú za chlapa (Fantaghiro oproti tomu bola Peter Sellers). Kladne by som ohodnotil snáď len peknú prírodu a vcelku fajn Dominiku Morávkovú-Zeleníkovú. (28.12.2018)

Tak vážení pele mele :D Keď rozprávka skončila moja mama povedala niečo v zmysle, že túto rozprávku už viac nech nedávajú, akurát tak po polnoci. Môj otec volal môjmu ujovi, ktorého tuším zobudil a ten zo seba dal niečo v zmysle, že záver je pekný. No, hrala pieseň od Kristíny, podľa asi celej našej rodiny, čo to pozerala, to najlepšie z celej rozprávky. Otec sa vyjadril niečo v zmysle, že scenárista asi nepozeral klasické slovenské rozprávky, mama že akurát tak Flintstoneovcov. No, neviem, keďže mne sa to zdal skôr taký mix rôznych motívov z našich starších rozprávok, ale možno to naši mysleli v originálnosti, v humore, v nepredvídateľnosti, keďže môj otec pri viacerých scénach predvídal nasledujúce. Takže môj brat, ktorý drvil strieľačku o veľa neprišiel, akurát tak ako ja si po dlhej dobe neľahol do rodičovskej postele medzi otca a mamu ako decko a nesledoval s nimi v rodinnej atmosfére podľa mňa znesiteľnú vec, kde aj tak išlo skôr o niečo iné než to, čo sme pozerali. Tieto dojmy som napísal aj na sociálnu sieť, kde ma cez iný profil sleduje moja teta a nemá veľmi rada, keď tam píšem niektoré veci a asi za to schytám, no ona aj tak dnes zadrela babke, ktorá má asi už Alzheimera a nepamätá si mnoho vecí, dokonca ani čo dostala pod stromček, že tak jej to znova ukážeme a bude sa znova radovať. Proste chápete, že niektoré veci netreba prežívať tak ako ja neprežívam extra to, že z rozprávky si odnášam akurát tak pár hlášok, scén, pohľad na krásnu Kristínu a dojem, že tu bolo veľa nevýrazných postáv, hercov a herečiek, scén, čudnej nadväznosti, čudných kamerových scén a takmer ničoho, čo by sa mi spájalo s Vianocami. Nuž, ale nová doba, snehu je každým rokom mám pocit čoraz menej, takže asi si budem musieť zvyknúť. Občas ma trocha mrzí, že nevýrazní ľudia sú v extra farebných kostýmoch, občas že je to akoby stále o tom ranom novoveku. Od Nvotu som zatiaľ videl iba eŠteBáka a Muziku a oba filmy sa mi páčili viac, toto ma nezaujalo. Možno som po toľkých filmoch a takej dobe už náročnejší, možno si to len nespájam s nejakou inou ešte krajšou chvíľou, ale predsa si myslím, že toto asi netromfne časom iné klasiky a nestane sa niečím, na čo sa budú ľudia už dopredu tešiť. (26.12.2015)