FREM

FREM nie je značka pre krém. Je to filozofia radikálneho environmentu: monoľadu. A vody. Človek i zvieratá v tomto kráľovstve sú zastúpené len veľmi parciálne. Panujú odtiene bielej, rozpadávajúceho sa ľadu a morskej vody. Dýchajú, dýcha človek, dýcha stroj. V závere sa otvára ozónová diera. V nej nejaké bytosti. Je tam človek? Kdeže. No diera je zároveň bránou ponúkajúcou iné možnosti. Napríkad výmenu chladu antarktickej zimnej zemnej krajiny za príťažlivo všeobjímajúci chlad vesmíru. V ktorom nebude treba ani tie stroje. Sprievodné slovo nie je slovom vysvetľujúcim. Je len občasné a v podstate navyše, zbytočné. Divák by sa bez neho zaobišiel. Človek nechýba. Je to vraj rekviem za zdochýnajúce ľudstvo. Predčasné. Pretože, kto bude jeho divákom po smrti ľudského druhu? Vtedy, kedy vyvstáva naozajstná potreba rekviem? Nech je ako chce, nech sú interpretácie rôzne, na zmes netradične nakrútených záberov s rôznymi doplnkami a dýchajúcimi ruchmi, vrkmi a hrkmi sa pozeralo veľmi príjemne. Od začiatku do konca. Aj dalo zabudnúť na vyvrhovanie vnútorností a odrezané zvieracie hlavy z úvodu. (17.02.2021)

Keby ste postavili kameru do latríny a točili hodinu plávajúce hovná, tak by ste mali rovnaký zážitok. Jasné, obrazový asi nie, lebo v tomto akože artovom diele vidíme zábery na sneh, na vodu, počujeme zvuky ako z rozheganého tranzistora, sem tam niekto vzdychne, vo fakt že umenie pre bežného smrteľníka nepochopiteľné. Ešte keby to bol nejaký krátkometrák do 10 minút, tak poviem ok. Ale 73 minút toto? Akože natočím pár záberov z hôr, pustím to do éteru a tvárim sa ako brutálny umelec? Nuž fakt, kukať na exkrementy by dávalo zhruba rovnaký zážitok. Je to celé na hovno. (10.10.2023)

Prvních 20 - 30 minut jsem byl absolutně nadšený a stržený prací s obrazem a zvukem. Jasných 5/5. No a pak jsem nadšený a stržený být přestal. A pak to trvalo ještě třičtvrtě hodiny. Působí to fakt tak, že byla nasmlouvaná nějaká stopáž a nešlo jít pod ní, tak se prostě přidávaly a přidávaly záběry tak dlouho, dokud to nesmělo skončit. A je to opravdu hřích, protože jak říkám - tím filmem jsem byl naprosto stržený. A rád bych připomněl, že jsem si užil Vachkův Komunismus, takže 73 minut bych teoreticky zvládnou taky mohl. Teoreticky. Ale tenhle film mít 73 minut prostě neměl. (28.10.2019)

Některé "filmy" prostě nedávám. Nedokážu říct, o čem to má být (oficiální synopse mi v tom taky příliš nepomohla), nedokážu posoudit objektivní kvality či slabiny. Tohle je podle mě typ filmu, u nějž je jedno, jestli trvá pár minut, nebo několik hodin. A kdybyste náhodně přeházeli jednotlivé záběry, těžko by to někdo poznal a na celkovém "vyznění" by to jen stěží něco změnilo. Pro některé jedince jsou takováto díla vrcholem umění, pro mě bohužel jen nekonečná nuda beze smyslu. (28.01.2021)

Odvážne, vizionárske, s mimoriadnou prácou so zvukovou stopou (a to od prvej do poslednej sekundy). Prinášajúce "mindfuck momenty", ktoré vyvolávajú vzrušujúci pocit dosiaľ nevideného (mne sa natislo prirovnanie napr. ku Kubrickovmu monolitu). Film si ponecháva svoje tajomstvo od začiatku do konca, a to ako po formálnej i obsahovej stránke. Ak sa naladíte na "pravidlá" (tohto experimentálneho sci-fi dokumentu), dá sa pri ňom meditovať a zároveň si odniesť kopu myšlienok a podnetov k premýšľaniu. Veľká spokojnosť; v rámci našej kinematografie určite mimoriadne. (29.09.2020)