Reklama

Reklama

Mechanický balet

  • Francie Ballet mécanique
Krátkometrážní / Experimentální
Francie, 1924, 16 min

Obsahy(1)

Podnět ke vzniku Mechanického baletu dal americký filmový výtvarník Dudley Murphy, který chtěl ve dvacátých letech vytvořit sérii "vizuálních symfonií". Oproti tradičnímu vyprávění postavili Dudley a Léger sérii dynamických obrazů lidí i strojů, přerušovanou nesouvisejícími titulky a abstraktní animací geometrických tvarů. Přesto se v Mechanickém baletu objevují návratné motivy, z nichž nejznámější je kubistická podobizna Charlese Chaplina, která snímek uvádí, i zakončuje. Film experimentuje s celou škálou filmových postupů, které nebyly ve své době běžné (rytmické vracení téhož záběru, krouživé pohyby kamery, apod.) (Hwaelos)

(více)

Recenze (28)

easaque 

všechny recenze uživatele

+2* dnešní artový podvečer zakončuji tímto starším snímkem, kterému nejde rozhodně vytknout originalita a v době vzniku byl určitě průkopnický. Já ho však sleduju dnešníma očima a to už asi dokáže zaujmout jen zarputilé avantgardní umělecké vyznavače. Pokud mezi ně patříte a máte náladu, tak si balet přehrajte sami. Mě to však jednou a ještě z přetáčením stačilo ;-) [ PŘÍBĚH: X /// SMYSL: X /// ATMOSFÉRA: 1 /// TEMPO: 2 /// ORIGINALITA: 3 /// NÁLADA: 1 /// ART: 3 /// STYL: 2 /// CASTING: X (3*MAX) ] ()

SeanLSD 

všechny recenze uživatele

"Chyba v obraze je predmetom, chyba v pohybe scenárom." ___ Kubistický film existuje a neprekvapí, že spolutvorcom toho najznámejšieho je avantgardný maliar Fernand Léger. Ovplyvnený futurizmom s jeho eufóriou z priemyselnej modernity a fascinovaný strojovou mechanikou nemohol film zostať stranou jeho záujmu. Interes o geometrické formy u neho pochádzal už zo štúdií architektúry, no na umeleckú akadémiu ho neprijali a väčšinu svojich raných diel ovplyvnených impresionizmom neskôr zničil. Kubizmus bol následne jeho východiskovým umeleckým hnutím a toto myslenie vidieť v MECHANICKOM BALETE nielen dôrazom na geometriu, ale aj skúmaním množstva uhlov pohľadu na ten istý objekt a takmer nepretržitým využívaním časti a detailu. Je však nutné povedať, že tento dokonalý príklad "čistého filmu" (cinéma pur) bol zrejme z väčšej časti dielom Dudley Murphyho a Man Raya, Léger sa pridal až neskôr, financoval dokončenie a distribuoval film po celej Európe... ()

Reklama

Anderton 

všechny recenze uživatele

Presne takto má vyzerať poctivý experimentálny film. Neviete, kde vám hlava stojí, občas nestíhate sledovať všetok ten mechanický balet, keď tu ho vám zrazu preruší žena, voňajúca ku kvetine na záhrade. Aby ste si uvedomili, že aj takýto film môže mať silnú myšlienku a nemusíte sa sústrediť čisto na formálnu stránku veci. Prenikanie do šialeného rytma tohoto filmu a jeho podstaty ma bavilo viac, ako napríklad pri Andalúzskom psovi. Asi aj preto, že Mechanický balet je menej známy. Je to film ako výtvarné, hudobné, tanečné a rytmické dielo. Len ma trochu miatlo veľa kuchynských náradí, režiséri boli asi veľkí kulinári. ()

HenryS. 

všechny recenze uživatele

Ten "rozbor" mi docela nadzved. A nebylo to kocovinou. Poznámky: Klouzačky, kolotoče, hrnce, poklice, vidíte tu podobnost? (Vařečky a hrnce). A pozor, všiměme si že nula je kulatá! Samozřejmě všichni interpretujou, jen pan starosta neoformalisticky anállízuje. Nebo to bylo jinak? absurdní, absurdní jako Gambini! ()

Radko 

všechny recenze uživatele

Rytmizovaná vizuálna báseň v strhujúcom rytme bez akéhokoľvek deja, ktorej dominuje pohyb. Pohyb vecí živých i neživých. Mechanický balet predmety pohybom uvoľňuje k bezbrehej kinetike. Geometrické tvary, časti strojov, taniere, fragmenty tváre, nápisy, opakujúce sa reálne zábery, či nuly divo pulzujú v rytme klavírneho sprievodu. Prestriedané zábermi nejasne uchopiteľných konštrukčných častí. Výklady dejovo neuchopiteľného dávajú priestor divákovej predstavivosti. Opakovanie a rytmus navodzujú predstavu večného kolobehu, kedy v šialenom rytme behu života sa vlastne pohybujeme celý čas v zajatí rovnakej melódie, rovnako ako šialene bežiaca myška v rotujúcom drevenom valčeku. ()

Galerie (1)

Zajímavosti (2)

  • Úvod a záver s podobizňou Charlieho Chaplina pochádza z Légerovho prvého filmového pokusu Kubistický Chaplin z roku 1921, ktorý však nedokončil. (ČSFD)
  • Pôvodná Antheilova skladba mala kvôli nedorozumeniu 30 minút. K prvému zladeniu hudby s obrazom došlo až v roku 2001, dovtedy sa film uvádzal ako nemý. (ČSFD)

Reklama

Reklama