SeanLSD

Toto je hodne zaujímavý prípad experimentálneho filmu. Nielen preto, že americký fotograf Man Ray bol tak akosi prítomný pri skoro všetkom, čo sa týka filmovej avantgardy povojnového Paríža a pre "cinéma pur" bol vlastne určujúcim spúšťačom - Duchamp u neho vytvoril svoje ANÉMIC CINÉMA a Chomette sčasti 5 MINÚT ČISTÉHO FILMU. Z veľkej časti vytvoril aj MECHANICKÝ BALET,, ktorý si nie veľmi právom neskôr prisvojil Fernand Léger NÁVRAT K ROZUMU, ktorý celé toto hnutie viac-menej spustil, bol premietaný na Tzarovom "Soirée du coeur á barbe" v 1923 (kde došlo k definitívnej roztržke medzi dadaizmom a surrealizmom) spolu s Richterovým RYTHME 21 a MANHATTA Ch. Sheelera a P. Stranda a autor tu skombinoval svoju vlastnú zaujímavú techniku priameho osvecovania filmového materiálu pokrytého rôznymi predmetmi so svojimi "rayogramami" a fotograficky zaujímavým a o dosť príťažlivejším snímaním ženského torza. Pri tom sa okrem tradičnejšej predstavy provokujúceho umelca ponúka aj domnienka, či tento záver filmu nezodpovedá tomu, ako máme pochopiť názov filmu, čo je tým návratom k rozumu.. ? Man Ray však celým svojim nasledujúcou tvorbou dokázal, že "neplodným experimentovaním", ktoré je dokonale umelecky uspokojivé a napĺňajúce, sa dá stráviť aj celý život.

Nie som si vôbec istý, o čo sa má v prípade tohoto diela jednať. Tento údajný film, ktorý figuruje aj na imdb, ale bez akejkoľvek špecifikácie, vrátane dĺžky, nesie názov Tzarovho časopisu, ktorého vyšlo jediné číslo v roku 1922 a odkazuje aj na jeho hru Le Coeur a gas z roku 1921... Podľa obsahu  jednej vete by to mal byť záznam uvedených básnikov čítajúcich svoje diela, takže skôr dokumentárny záznam, než dadaistický film - navyše dávno po zániku tohoto hnutia. Aby toho nebolo málo, na imdb je uvedené: režisér Tristan Tzara (as Man Ray). Takže dokonalý, vskutku dadaistický chaos!

Jeden z prvých "videoklipov", dalo by sa povedať - či skôr projekcií k hudobným vystúpeniam - a hneď natoľko univerzálnych, že ho mohli premietať k rozličným skladbám. Pomocou reostatov dokázali aplikovať rýchlosť prehrávania k dokonalému prispôsobeniu obrazu na rytmus hranej skladby, neskôr to ešte vylepšili rôznymi synchronizačnými prístrojmi. Tieto skúsenosti potom Murphy využil pri spolupráci na MECHANICKOM BALETE o rok neskôr. Úvodný animovaný titulok s kostlivcami je fascinujúci ešte aj dnes a nehanbil by sa za neho ani Burton...