Pobřeží moskytů

Allie Fox (Harrison Ford) je rojko, vynálezca a neskôr aj neuveriteľný psychopat. Odvezie svoju početnú rodinu do Bohom zabudnutej diery kdesi v Strednej Amerike a keď sa prázdniny začnú javiť mierne povedané neznesiteľnými, oznámi im, že USA už prestali existovať. Zaujímavý námet nakoniec vykryštalizoval do úplne hlúpeho snímku, ktorý ma príliš neoslovil a skončil ako kasový prepadák. V rámci režijnej filmografie však ani jemu nemožno uprieť novátorský prístup a úplne odlišné obsadenie Harrisona Forda do úlohy absolútneho proti typu. Podľa môjho skromného názoru to Peter Weier v druhej polovici filmu a hlavne v závere poslal moc do extrému, ale to je len môj pocit. Byť druhý polčas ako ten prvý bola by to bomba, ale snaha vyjadriť toho priveľa mi z druhého polčasu urobila trochu hádanku a začal som sa miestami aj nudiť. Inak Harrison Ford je tu naozaj boží, skutočne herecky trafil do čierneho. (30.01.2020)

Vadily mi na tom dvě věci. Zaprvé to bylo o kus delší, než si scénář zasloužil a zadruhé hrál Harrison Ford strašného kreténa. Jinak je to bezvadná práce ve všech ohledech, tedy přesně taková, jaká se od Weira čeká. Navíc to bylo zasazené do zajímavého prostředí, takže ve výsledku docela spokojenost. 70% (19.07.2017)

Úžasná atmosféra a vynikající herci. Weirův tehdejší vrchol, i když jeho poslední filmy mám raději. A Ford si to dává... Tímto filmem se Weir nejvíc přibližuje Werneru Herzogovi a jeho rané tvorbě a za to srovnání se rozhodně nemusí stydět. Ten film navíc zraje jako víno a čím déle ho člověk má v hlavě, tím víc si uvědomuje jeho dosah. (10.01.2012)

Zhodou okolností 2 dni po sebe Weirove filmy v TV a hneď zase taký zásah ! Harrison Ford v hereckom vrchole ako fascinujúca osobnosť, ktorej pozitívna výnimočnosť vedie do slepej uličky. Z ohromujúcich schopností a inteligencie vyplýva neprekonateľný individualizmus vedúci k hrdosti a pýche, ktoré už nemajú ďaleko od zaslepenosti. Je (alebo nie je ?) prekvapivé, ako ľahko (ale pritom nebadane) to potom vedie k pokriveniu charakteru a prekrúteniu idealistických myšlienok, zaťatosti a premrhaniu schopností. Je to detailný portrét šialenstva vyrastajúceho z prebujnelosti práve tých vlastností, ktorým naša civilizácia prisudzuje toľký význam. Myslieť je nebezpečné. V extrémnej forme dosahuje úrovne svojho pravého opaku, bigotného dogmatizmu a vymývania mozgov, tu stelesnených našou pravou „civilizáciou“, kapitalizmom, kresťanstvom a médiami. ___ Nie že by som mal s pánom Foxom až tak veľa spoločného, ale aj tá malá, no zásadná podobnosť je zdrojom onej fascinácie a súčasne znepokojenia. Za každú cenu raziť svoju pravdu a vždy ísť proti prúdu ! To je moje. Lenže – má to vôbec nejaký zmysel ? To je tá zásadná otázka, ktorú kladie tento film. Kde je hranica, po ktorú ísť, kedy stačí, kedy treba prestať, po koľkátom neúspechu sa vzdať ? Filmy nás učia nikdy sa nevzdávať, to obdivujeme – nevzdať sa v boji za svoje sny, šťastie, ideály – ak sú navyše vznešené, máme právo, ba možno až povinnosť primäť k ním aj druhých (?). POBREŽIE MOSKYTOV je dielo, ktoré veľmi realisticky a vierohodne, a preto výnimočne kruto, spochybňuje ideu iných filmov a kníh, ku ktorým sa tak ľahko, idealisticky a túžobne upíname. ___ V oslave skutočnej práce (= tej, po ktorej vidno hmatateľný výsledok), nezlomnosti a rodinnej súdržnosti má blízko k viacerým filmom z tohoto obdobia, napr. RIEKE, ktorých sociálny rozmer je tu ale nahradený ďaleko náročnejším, viacrozmerným a nejednoznačným rozmerom psychologickým a filozofickým. Znamená pre mňa dokonalé stelesnenie slova utópia, jej viazanosti na konkrétneho človeka, v ktorého hlave sa zrodila i jej pravdepodobne nevyhnutného stroskotania, a to všetko v reálnom prostredí a podmienkach, ku ktorým má aj dnes toľko ľudí (napr. z radov dobrovoľníkov a aktivistov) veľmi blízko, nie vo fantastických alebo sci-fi kulisách, s ktorými sa pri takejto téme obvykle stretávame. Nie na príklade nejakej šablónovitej "odlišnej" figúrky, ale skutočného človeka, ktorý by mohol byť napr. mnou, keby som nebol také drevo. Proste majstrovské. (28.03.2013)

Příroda vs. technologie. Ford exceluje v roli fanatického vědce, který pro svou vizi obětuje vše. Jeho sociologické experimenty nedopadají tak uspokojivě jako jeho práce týkající se mechaniky. Dobrodružství rodiny Foxových (výborný River Phoenix jako nejstarší syn) vystřídá mnoho poloh a i ta idylická má své stiné stránky. Honduras Weir zobrazuje nádherně, jako panenskou přírodu, která trpí dotykem bílého muže jen sporadicky. Možná až příliš náderně. Kde jsou drobné hrozby? Temné poselství o lidské generaci a degeneraci člověka, které Ford stihne na konci snímku předat, má svou logiku. Člověku to vrtá v hlavě. Velmi podařené. Naschle u pobřeží Moskytů. Otec nás dal na vlečné lano za loď. Nenáviděl jsem jeho ramena, mastné vlasy a ohnutou páteř. Představoval jsem si jak mu bodám nůž mezi lopatky. (26.07.2013)