Arsenal83

V názve je vlastne spojler a rozuzlenie a obsadenie postavené veľmi zvláštne - o 5 rokov mladší Kramár má byť milencom staršej paničky, ktorej tikajú biologické hodiny, teda Studenkovej, ale tej to aj tak tikalo furt, no a otcom Studenkovej je o 12 rokov starší Dočolomanský, čiže skutočne zrejme nielen cirkusové vzťahy tam boli, ale doslova osadnícke. Istí hodnotitelia priznávajú, že sa tu vpíjali do kriviek Studenkovej a nech som detailne pozeral, ako som pozeral, tak zdá sa, že títo labužníci boli už opití predtým.

Prepálená festivalovka hodnotená zatiaľ len návštevníkmi takýchto podujatí a tak je prepálené aj hodnotenie. Plusom je, že Noora Niasari hovorí vlastný skutočný príbeh. Tie utrápené iránske ženy a násilných moslimských manželov, to sme už videli veľakrát. Zaujímavé je, že príbeh z 90.-tych rokov by sa kľudne mohol odohrať a určite aj odohráva aj v súčasnosti. A medzitým podobných inžinierov voláme k obohateniu a v Anglicku už získavajú rad radom funkcie primátorov či starostov.

Beriem to ako nechcenú paródiu na lesbo horor.

Film dáva pridanú hodnotu v tom, že tam síce sneží a vianocuje, ale je inak napriek trápeniu silne hrejivý. Čo samozrejme je v súvislosti s tým snehom aj trochu nebezpečné, lebo na Vianoce nikto nemá rád čľapkanicu. Okrem toho tepla bez písmenkových agresorov, pár životných múdier, emócií a posolstiev mi stále niečo chýbalo k tomu, aby som dostal iný pocit, než len to, že ide o pohodový film. Nič viac.

Celkovo obsahom to nebol márny film, ale niektoré vsuvky mi ho posunuli výrazne dolu. U Heigl som zvyknutý na primitívne komédie a hoci tá stupidita šla čiastočne bokom, predsa len vtípky s grcaním a hovnom na tvári mi prišli veľmi negustiózne. Hlavne teda to hovno, to som sa už pogrcať šiel sám. Ale čo je ešte viac na grc, to sú nenápadné narážky, repliky a akoby bočné neviditeľné linky, v ktorých ale pozorný divák zistí, že 1) najväčší odborníci na výchovu detí sú homosexuálne páry, 2) pri adopcii a osvojovaní detí je najmenší problém u transsexuálov - to potvrdzuje aj údajná sociálna pracovníčka, že sú to úžasní ľudia a spoločenské vzory. Takže vďaka propagande trpký pocit, ale to aj z toho, že to dieťa vlastne muselo dosť času pretrpieť - polovicu času tam neustále a reálne plače, mne osobne by bolo ako hercovi z toho na nič.

Keď to vykolorovali, tak to vyzeralo veľkolepo, až skoro v niektorých scénach ako súčasný film. Inak, prirodzene, od filmu nemožno čakať žiadne prekvapenia. Ide presne podľa evanjelií a ešte aj pápež ho schválil, takže už len kvôli hrozbe exkomunikácie sa radšej treba zdržať kritiky.

Historickí diletanti už nemajú medze v ničom - tu môže písať scenáre aj hocijaký brigádnik, čo nevie čítať ani z wikipedie, nie to ešte mať nejaké znalosti z dejín a dávať ich do historického kontextu v historickom seriáli. Tak napríklad tu sa dozvieme, že v roku 1942 v nemocnici nepoznajú transfúziu krvi, iba jedna pani doktorka povie, že ona to pozná, že v zahraničí to robievajú. Snaha poukázať na zaostalosť Slovenska naráža na odpor už pri prvom googlovaní, kedy človek za 0,3 sekundy zistí, že prvá transfúzia krvi na Slovensku sa robila už v roku 1923 a nedávno k tomu vydala Národná banka aj pamätnú mincu. Ale čo čakať od "supervízorky scenárov", akejsi Evity, ktorej vedomosti siahajú len k príbehom o milenkách, prostitútkach a profesionálnych posteľných preskakovačkách?

Prázdny a natiahnutý príbeh z bulharskej dediny, v ktorom sa stane dokopy prd makový, postavy si medzi sebou nerozumejú a ani ja im nerozumel. Ale keďže majiteľ nemenovanej stránky dielo ospieval, tak sa dostalo do vyššieho hodnotenia, než si v skutočnosti zaslúži.

Jedna sekunda, ale jedna minúta a veľa záberov bolo zcenzurovaných a odstránených z tohto diela, posúvajúc ho samozrejme smerom dole. Našťastie nie tak dole, aby sa z toho stala len jedna kunda. Tú čínsku biedu z obdobia "Veľkého skoku vpred" ako to liliput Mao nazval, tu tak necítiť. Kultúrna revolúcia (1966-1969) síce nastala až po tomto brutálnom skoku z rokov 1958-1962, kedy v rámci projektu pokroku od hladu zomrelo 43 miliónov ľudí, čo je najväčší hladomor v dejinách, hoci v Číne si možno úbytok obyvateľstva ani nevšimli, ale stále ten tvrdý červený diktát ničil a pustošil všetko, čo sa len mihlo slobodou. Režisér tú potrebnú silu neukázal, zrejme sa zameral skôr na vlastné spomienky a prežívanie mladosti, čím odstránil potrebu šokovať a natočil to "len" ľudsky.

Parádne dielko. Hoci viem, že mi za to bude hroziť vylúčenie z politbyra boľše... pardon progresívnej strany, musím sa priznať, že Dostojevskij je pre mňa jeden z najväčších autorov vôbec. A napriek silným sociálnym drámam vedel potešiť aj takouto komédiou, vhodnou hlavne do divadla, ale v tomto podaní  geniálne zahranou umelcami, ktorí sa kedysi starali len o to umenie. Dnes by už dvaja muži pod posteľou boli zahraní zrejme s Koleníkom s Kostelným a na posteli by číhal Stanke a bolo by to mimoriadne moderné a pokrokové, ale aj v tejto starej ošúchanej a spiatočníckej verzii, kedy šlo o ľúbostné situačné scénky medzi pármi, fuj to, opačného pohlavia, je to poviedka nezabudnuteľná a zábavná. Čudujem sa, že nie je v červených číslach.