Rysavá jalovica

Ja by som sa za tým Adamom vypravil skontrolovať, či stále ešte drží sľub, len keby to na samom konci sveta nebolo... Slovenská mentalita ako vyšitá a pokiaľ budeme ignorovať vtedajší žargón, tak ten jednoduchý príbeh o alkohole je ako zo súčasnosti...:) Jozef Króner je už raz a navždy Krt, Krtko a Brtko v jednom. Pokiaľ má niekto pocit, že emancipácia je otázkou posledných dvoch dekád, tak nech to povie do očú Krtovej žene Eve a žene jeho suseda. No tie by vás priviazali o kôl ako tú jalovicu... (31.10.2013)

Alkohol ako metla ľudstva sa riešila už v klasike predminulého storočia a aktuálna spolu s týmto filmom je aj dnes. Okrem geniálnych Krónerových výstupov nechýba ani psychedelické drogové delírium vytvorené vtedajšou primitívnou trikovou technikou. Poviedka je sama o sebe jednoduchá, ale páni herci a herečky jej pridávajú na nezabudnuteľnosti a dá sa pozrieť aj mimo vianočného času. (26.10.2013)

Život Slovákov nebol ľahký a tak komédie zo života bežných ľudí majú iba takúto jednoduchú príchuť. Najčastejšie do nich obsadzovali podľa mňa, teda do tých, čo aspoň za niečo stáli, Jozefa Kronera, ktorý dušu Slováka vedel sparodovať svojským, no o to viac pre ľudí zábavnejším spôsobom. Poviedka Rysavá jalovica ma veru veľmi nezaujala, je jej príznačné, že tak ako podobné diela svojej doby má hlavných hrdinov Adamov a hrdinky Evy, teda by som mal skôr povedať postavy, lebo hrdinstvo u Slovákov zas až tak veľké v mnohých prípadoch nebolo. Toto dielo by som nazval aj ľahkou a nenáročnou klasikou, kde ma zabavil ten záver, kde o hlade a smäde žena vyhnala svojho muža jalovicu hľadať a potom si predstavovala, ako mohol zomrieť. Jozef ten čierny humor dal dobre, no inak podľa mňa nejde o výnimočné dielo. (09.08.2013)

Azda moje najobľúbenejšie dielo o opilcoch, začo sa nemálo zaslúžili dvaja Martinovia : Kukučín, ktorý milú poviedku napísal, a Ťapák, ktorý ju milo sfilmoval. Ruku na srdce, videli ste už niekedy dramatickejšiu komédiu ? Pretože nech je ako chce, a nech sa na Kronerových opileckých rozhovorov s tancujúcou lavičkou zo srdca smejem už neviem koľké Vianoce, pravdou ostáva fakt, že bez láskavého a chápavého pohľadu oboch Martinov by príbeh dvoch Adamov a dvoch Evičiek nebol kultovou stálicou stv, ale praobyčajnou dedinskou tragédiou, akých sa ešte i dnes odohrá mnoho ... A ešte kompliment, ktorý si neodpustím : znamenite nasnímané obrazy zasnežených dreveníc, výborne vystihnutá atmosféra starosvetských trhov, majstrovské gestá a mimika štyroch hlavných hrdinov ; to všetko je už samo osebe veľkolepé, no až hudba Svetozára Stračinu všetkým týmto prvkom dodáva správny rozmer a podtón. (21.03.2012)

Toto boli roly ako šité na mieru Jozefovi Kronerovi. Hoci by nebolo spravodlivé vnímať ho len ako "potrešteného prostáčika", pretože on bol hercom akýchkoľvek charakterov .. neviem, ako sú tieto staré veselohry chápané súčasným mladým publikom, myslím si však, že daný žáner v danom čase ani nemohol byť natočený lepšie. (03.01.2016)