Obsahy(2)
Brigitte Bardotová, Alain Delon a Jane Fondová ve třech povídkách Edgara Allana Poea. Tři povídky klasika hororu Edgara Allana Poea svedly k práci na jednom filmu tři slavné režiséry – Itala Federica Felliniho a Francouze Louise Malla a Rogera Vadima. Děj samostatných filmových příběhů tak, jak jej líčí jednotlivé povídky – Komtesa z Metzengersteinů, William Wilson a Toby Dammit – nás zavádí do temných hlubin lidských duší. Každý z režisérů do nich otiskl svůj nezaměnitelný rukopis, stejně jako velké herecké osobnosti: Jane Fondová, Alain Delon a Brigitte Bardotová. (Česká televize)
(více)Videa (2)
Recenze (57)
Předně - na filmu se silně podepsala experimentující 60.léta, a tak forma jasně vítězí nad obsahem. Největší vizuální orgie rozpoutal zcela zákonitě Fellini - jeho dekadentní surreálné výjevy jsou plné odkazů, symbolů, krásných, ale i zlých a démonických žen (což se jistě nevylučuje) a módních kreací. To vše v barokním šerosvitu a tajemně mlžném oparu. Nejčitelnější je prostřední povídka s Delonem, lyrizující naopak první s Fondovou - volné řazení scén hraběnky s koněm možná uspokojí básníky a koňáky, ostatní však nejspíš uspí. I přes formální krásu si nesedám na zadek a králem zfilmovaných povídek podle Poa pro mne nadále zůstáva Roger Corman. ()
Názov je veľmi výstižný, fakt sú to podivné príbehy, kde hlavná postava je vždy dosť mignutá. No ako-tak ma dokázala zaujať len tá druhá poviedka s Delonom, prvá s Fondovou je nuda a tretia Felliniho je taká typická Felliniovská, že som mal chuť to vypnúť po pár minútach a neviem, čo táto tretia má spoločné s Poeom, za jeho čias sa asi ešte na Ferrari nejazdilo. ()
Tento vzácně sourodý povídkový triptych originálních čtenářských zkušeností s Edgarem Allanem Poem vrcholí svou poslední částí – Felliniho osobitou variací na prózu Never Bet the Devil Your Head. Vadimova povídka sice okouzluje svou smyslnou obrazivostí, nicméně zdaleka se jí nedaří gradovat napětí, a naopak Malle napíná, aniž by však navodil atmosféru nebo se pokusil psychologicky odstínit postavy. Fellini dokáže obojí: hrou náznaků ponechává diváka v nejistotě nad zvolna a fragmentárně se rodícím dramatem hrůzy, kterou umocňuje neobyčejně stylizovaným zpodobením světa, vychýleného podobně (byť jinými prostředky) jako kdysi ten caligariovský. ()
Najrozporuplnejšie dielo, s akým som mal za poslednú dobu tú česť. A je to dobre aj zle zároveň - za prvé vidím, ako to dopadá, keď sa niekto pokúša o priami ťah na bránku zaručeného diváckeho úspechu stvorením "umenia pre všetkých" a zhromaždením najsilnejších mien svojej doby, na stranu druhú by som v tomto konkrétnom prípade ocenil možnosť hodnotiť každú poviedku samostatne. Pokúsim sa to teda spraviť aspoň v tomto komentári. "Metzengerstein" (r. Roger Vadim, h. Jane Fonda, Peter Fonda, Françoise Prévost a kôň): Vadim nepreukázal schopnosť vytvoriť funkčný príbeh s odpovedajúcou atmosférou. Miesto toho mi ponúkol plytkú a povrchnú odľahčenú verziu "Caligulu v sukni" (ako kňažnú označuje rozprávač aj Poe sám), resp. komornú kostýmovú tragédiu s hororovými kontúrami, ktorá nefunguje v žiadnom ohľade. Neschopnosť pracovať s tými najzákladnejšími elementami ako využitie kamery v exteriéroch, ktorá len ledabolo zaberá okolité kulisy a nezáživne sprostredkováva dej, ktorý sa dá v tomto pojatí v najlepšom prípade označiť za prachsprostú báchorku, či absencia aspoň viditeľnej snahy o vytvorenie náznaku atmosféry, akú si tento démonický príbeh právom zaslúži, je žalostná. Dôraz na pikantnú šokantnosť je zrejmý, ale ani v najmenšom nepoburuje, ako stálou snahou o explicitnosť, ktorá sa v reále nedostavuje, len nudí. Potenciál absolútne nezužitkovaný, Jane Fonda len ako vizuálna atrakcia. Nehodné podivu ani obdivu. 0/10. "William Wilson" (r. Louis Malle, h. Alain Delon, Alain Delon, Brigite Bardott a Katia Christine): Prostredná poviedka o študentovi a neskôr vojakovi, agresívnom násilníkovi, ktorého životom prenasleduje jeho dvojník - zrkadlovo obrátený odraz, je výbornou schyzofrenickou psychedéliou postavenou na atraktívnej premise, charizmatickom hereckom prejave Alaina Delona v roli, ktorá je protipólom voči jeho štadardu a pár Malleho režijných a technických vychytávkach (subjektívna kamera, opakujúci sa pád z veže a minimálne jedna scéna, ktorá cenzúrou prešla vskutku záhadným spôsobom - ale je toho viac). Stupňujúca paranoja a strhujúca atmosféra v príbehu mladého muža s nebezpečnými sklonmi, ktorý sa nachádza presne v tom prostredí, ktoré potrebuje na to, aby mohol realizovať svoje desivé chúťky a predstavy z neho robia najsilnejší článok tryptichu. A možno aj preto, že tu dostane Brigitte Bardot poriadny výprask. Hypnotická, uhrančivá poviedka, za ktorú stojí prežiť ten zbytok. 8/10. "Toby Dammit" (r. Federico Fellini, h. Terence Stamp, Marina Yaru): Postmodernistická vízia príbehu, ktorý Fellini zarámcoval do súčasnosti a pretvoril podľa svojich predstáv (tzn. hlavnú postavu zamenil za upadajúceho britského herca, ktorý je pozvaný do Talianska). Badateľná kritika materializmu ("Proč jste přijel?" "Slíbili mi Ferarri."), bizarné fragmenty (vystupovanie z lietadla na letisku ako príchod do pekla), dejisko uprostred filmového sveta (odovzdávanie cien, štúdiá, interview, producenti, paparazzi), množstvo cinefilných momentov a citácií (automobilová scéna je priamym odkazom na Epsteinove La Glace à trois faces). Netvorí to však ani tak celok, ako skôr zmes rôznorodých prvkov, symbolov a črepín, ktoré sa trochu míňajú účinkom. Navyše miestami to vyzerá, že sa Fellini v bezradnosti z neuchopiteľnosti príbehu utápa sám v sebe. Znázornenie diabla - malého dievčatka a záver sú však skvelé. 5/10. Celý triptych sa dá jemne prepojiť jednou myšlienkou - je vlastne dobovým komentárom o dekadencii a úpadku civilizovanej spoločnosti. Lenže kvalita jednotlivých kúskov pokrivkáva a tak sa divák potýka s ťažkou dilemou, ako sa postaviť k filmu samotnému. Otvorene priznávam, že som ešte možno príliš mäkký, ale predsa dávam 3*, keďže si celkový dojem s priemerom netyká. Aj tak ale žiadna sláva. 55% () (méně) (více)
Slibná kombinace slavných jmen (Vadim, Fellini, Delon, Fondová, Bardotová) a tří méně známých, tím pádem méně provařených Poeových povídek. Ty jsou adaptovány spíš volně. Vadim prodává příběh (Metzengerstein) přes Fondovou (a nechal vydělat i švagra) a její „kostýmy“ (myslel jsem, že využili zbylý šatník z Barbarelly, ale ve svých memoárech režisér přemítá, jak muselo být pro Jane zvláštní hned vyměnit kostýmy vzdálené budoucnosti za oděvy „vzdálené minulosti“, tak nevím). Příjemný kousek se znepokojivou hudbou. ______ To Fellini nenechává z krátké bizarní povídky Nikdy se s čertem nesázej o hlavu! (alias Toby Dammit) skoro nic a točí přízračným oparem zahalenou satiru na panoptikální maškarádu filmového průmyslu či co. Mohla to být nuda, ale Terence Stamp je jako slavný herec citující Shakespeara a zběsile startující svůj bourák, aby utekl před svým producentem, neodolatelný („Co vás přívádí do Itálie?“ „Slíbili mi Ferrari“). Ten western o Ježíšovi bych chtěl vidět. ______ V prostředním příběhu (William Wilson) je zlý Delon. ()
Galerie (23)
Photo © American International Pictures (AIP)
Zajímavosti (6)
- Toby Dammita měl hrát původně Peter O´Toole. (Chatterer)
- Muž, o němž vyučující na lékařské fakultě prohlásil, že je mrtvý a při pitvě z něj vyjme srdce, viditelně dýchá. (Snorlax)
- Režie se měli původně ujmout Orson Welles, Frederico Fellini nebo Luis Bunuel. (Chatterer)
Reklama