Vesnice

Šestý smysl byl dechberoucí, Znamení novátorské, ale Vesnice mi přijde hluboce lidská v tom, že středem všeho dění jsou tu lidé. Není tu dobro a zlo nebo strach, láska a jiné pocity vyjmuté, jako kdyby existovaly samy o sobě. Všechny si je neseme s sebou. Nemůžeme se odříznout od své lidské podstaty tím, že se odřízneme od ostatních. A už vůbec nám nepomůže, když si pro to, abychom nenarušili naši "prostotu a čistotu" budeme počínat, jako ti, před kterými se chceme chránit. Jak by se taková společnost dál vyvíjela, lze snadno domyslet. Izolace by se stala zákonem, jehož porušení by se těžce trestalo. To všechno obsahuje tenhle mimořádně zajímavý film. Stačí se jen zamyslet. Kromě filosofování musím také dodat, že Ivy je jedna z vůbec nejsympatičtějších či snad nejsympatičtější filmová hrdinka, na jakou jsem dosud narazil, kombinace křehkosti i neobyčejné odvahy a odhodlání. (13.05.2006)

Shyamalan má jednu nevýhodu - od jeho filmov každý očakáva poriadnu porciu mrazivých lakačiek či šokujúcich rozuzlení. Málokto dokáže akceptovať, že mysteriózny podtext tu hrá druhé husle, zatiaľ čo v jeho starších filmoch dejovosť a strašenie plynú súmerne a harmonicky. Kto sa odosobní od vzrušujúcich očakávaní či Shyalamanových zdatných remeselných zručností, mal by byť prinajmenšom okúzlený až prekvapivo zrozumiteľným a jednoduchým príbehom o láske, ktorá prekoná všetky neprávosti. Jedna dejová línia (Lucius a Ivy) spracúva motív lásky a sily vzoprieť sa pre milovaného človeka akýmkoľvek nástrahám, ktoré majú vonkajší charakter (strašidelný les) a zároveň vyvierajú aj z vnútornej slabosti, strachu zo seba samých. Odhodlanosť a bezhraničná oddanosť Ivy k Luciusovi je v opozícii dnešnej doby priam ukážková. Tento hororovo-rozprávkový alegorický kontext tu funguje nádherným spôsobom. Druhá línia sa zas výlučne vzťahuje na osadníkov, ktorým Shyamalan venuje osobitý priestor a divák si k nim môže vytvoriť množstvo vlastných myšlienkových asociácií (neschopnosť prežiť v dravom ľudskom spoločenstve,...?) Shyamalan opäť prehovára v náznakoch, symboloch, pôsobivých metaforách, obrazoch a tu ma to narozdiel od "Stalo sa" vonkoncom nevyrušovalo. Prekrásna atmosferická hudba Newtona Howarda mala získať Oscara a Bryce Dallas Howard a Joaquin Phoenix sú výborní. Je to niečo medzi 3 a 4 *, ale pre myšlienky a hudbu si pridám. (12.06.2012)

Soundtrack James Newton Howard: 1. Noah Visits ,2. What Are You Asking Me? ,3. The Bad Color ,4. Those We Don't Speak Of ,5. Will You Help Me? ,6. I Cannot See His Color ,7. Rituals ,8. The Gravel Road ,9. Race To Resting Rock ,10. The Forbidden Line ,11. The Vote ,12. It Is Not Real ,13. The Shed Not To Be Used, (13.05.2011)

na každý film M.N.Shymalana se moc těším (těšit je něco víc než čekat). po prvním zhlédnutí jsem nevěděl. tak jsem si vzal time out (7měsíců). a teď již vím. FANTASIE ! zničeho (!!!) na vás dýchá napětí, strach. ale pozor!!!! musíte chtít příjmout tuto hru. hru se zvuky, obrazem a popřemýšlet nad hereckými výkony, které možná nedokáže nikdo znás správně ocenit. dle mého názoru skvěle zapadají do atmosféry a odpovídají lidem z vesnice x-tého století, kteří mají strach, že ...... . tajemství, nevinost, láska, tajemství, cesta lesem, zakázané bobule, ti o nichž se nemluví - slyšíte ty zvuky! tu hudbu, která dotváří atmosféru toho kolem nás. a přesto, že jsou nám pomaličku servírovány veškeré indicie, velké finále se odehraje za osobní účasti PANA režiséra. co dodat? někteří lidé vyzařují barevné světlo. podle něj se dají rozpoznat. poznáte M.N.S.? já asi ano. a jsem rád. (14.11.2005)

Po Šiestom zmysle, Vyvolenom a Znameniach je Osada doteraz Shyamalanovym najvýraznejším vykročením novým smerom (i keď určité náznaky bolo možno badať už predtým), pretože jeho najznámejší trademark - "šokujúca záverečná pointa" tu po prvýkrát nie je konečným výsledkom priebehu predchádzajúceho deja, ale "iba" prostriedkom (čo môže valnú väčšinu divákov sklamať a vyvolať aj pochybnosti o reálnosti jej uskutočnenia...). Prostriedkom metaforickým, slúžiaci režisérovi príbehom vyjadriť tú "druhú, hlbšiu a skutočnú" pointu resp. myšlienku filmu - skúmanie ľudských vlastností, citov a morálnej čistoty vedúcej miestami až ku kritike spoločnosti. Vo výsledku je film jedným veľkým zrkadlom - "oknom do duše" nastaveným, nám ľudom. Tento motív prechádza takmer celým filmom (napr. výtvarné riešenie všadeprítomného lesa sa postupne mení v závislosti na vnútornom stave hlavných postáv a hlavne režisérovo cameo svojím nasnímaním celú symboliku zrkadlenia iba posilňuje a prehlbuje). Pozornosť sa tentokrát sústreďuje na analýzu najsilnejšieho z ľudských citov - LÁSKU, ktorá je zároveň aj motorom všetkých udalostí. A práve Láska dodáva nielen záverečnej scéne silný katarzný moment, ale zároveň robí Osadu doteraz najdojímavejším Shyamalanovým filmom. P.S: Ak si chcete tento film čo najlepšie užiť, ignorujte trailer snažiaci sa Vás presvedčiť, že ide o ďalšiu typickú Shyamalanovku. (17.09.2004)