Jaro, léto, podzim, zima... a jaro

Je to dosť dobrá poetická dráma od Kim Ki-Duka. Má výborný príbeh o mladíkovi, ktorý už od detstva žije so svojim majstrom, múdrym mníchom v malom plávajúcom dome uprostred jazera ďaleko od civilizácie, kde sa učí pokore a láske ku všetkému živému neovplyvnený hriechmi bežných ľudí, ale po zamilovaní sa zmenia jeho hodnoty a znovu musí nájsť sám seba. So spracovaním som spokojný, síce sa tu toho až tak moc neudeje a vlastne ani nahlas nepovie, ale aj tak tento film v skutočnosti o reálnom živote povie viac, než väčšina ostatných. Kolobeh života je tu zaujímavo podaný, jar slúži ako slušný úvod, ale za vrchol filmu považujem jasne leto a jeseň, ktoré krásne ukážu kladné, ale aj záporné stránky života bežných ľudí. Na druhej strane ma sklamala zima, ani nie tak obsahom ako skôr celkovým podaním, myslím, že z tohto sa dalo získať aj o dosť viac a následná jar už očakávane prebehne tak, ako je to jasné po celý čas. Čo sa týka hereckého obsadenia, tak tu sa ani nedá čo vytknúť, hlavné postavy mnícha a aj mladíka sú úplne ideálne podané a aj zahrané, tých pár zvyšných postáv, ktoré vydržia len jedno obdobie tiež, bavila ma hlavne mladíkova láska, tu nemám žiadny problém. Réžia a technická stránka sú veľmi dobré, Kim Ki-Duk mi sedí a jeho štýl ma bavil aj tu. Plné hodnotenie dať nemôžem, tá zima ma celkom sklamala a navyše mám pocit, že práve táto látka by bola vhodnejšia pre čínskych filmárov, z ktorých by niektorí podľa mňa z tohto dokázali získať aj viac, ale aj tak som veľmi spokojný, kvalitný film, ktorý si ma získal aj po opakovanom pozretí. 79% (13.12.2012)

Zajímavě zvláštně krásné. Při pohledu na tu neskonale okouzlující přírodu se člověku až svírá srdce. Obzvláště v kombinaci s tak procítěnou hudbou. První slzy vytryskly už na jaře, lítost, soucit i předsevzetí ve mně okamžitě zapracovali. Na začátku léta jsem váhala a procházela rozporuplnými úvahami, avšak koncem léta tekly slzy bolesti a ztráty. Podzim vyvolal opovržení a následné zpytování svědomí za rychlé soudy. Ve finále to ovšem už bylo dojetí a uznání. Zima zamrazila všechny naděje a přiživila slzy smutku a úcty k mistrovi starému i novému. Přinesla poznání reinkarnace a oddanosti. Jaro zachovalo otevřenost mysli, chápání i různorodosti pochopení. Na konci však neskonalou úzkost a zvláštní pocit smysluplnosti z opakovaného koloběhu. (10.03.2013)

Z oněch prozatím čtyř "Kimů" (Seom, Samaria, Bin Jip + tenhle) můj nejoblíbenější. Prakticky nejjednodušší a nejpochopitelnější, nejodlehčenější, plný životní moudrosti a hledání klidu ducha. Plus samozřejmě obvyklé vizuálně vytříbené záběry a výborná hudba. Ledový Buddha a skutečné taekwondo na zamrzlém jezeře...nádhera. Jasná stovka. A pocit, že stejně nikdo nemůže pochopit, co se snažím vyjádřit a že je mi to tak nějak jedno, protože já to vím;) (31.03.2007)

Jeden čínsky filozof kedysi povedal, že slová sú len nehodné barličky o ktoré sa opierame, keď chceme márne opísať svet. Iný čínsky filozof zas povedal, že slová nie sú myšlienkou ale majú byť tým, čo nám umožní myšlienku zažiť. Kim Ki Dukov film mi tieto slová múdrych pripomenul preto, že tu hrá všetko s minimom dialógov. Dialógy sú nepotrebné. Film je totiž natočený prakticky bez slov a preto ony nehodné barličky z úvodu vôbec nepotrebuje aby ukázal to, čo chce ukázať. A čo chce ukázať .... to ja neviem sprostredkovať mojimi barličkami tak, aby ste to pochopili. Pretože to každý musí pochopiť sám. Lyrický, hlboký, filozofický a najmä krásny . Adrian ak je toto kórejská komercia, ako si mi raz spomínal, tak potom chcem vidieť kórejský art. 10/10 (22.04.2005)

Z tohto filmu je cítiť život. Hlavne úvod a záver má čo povedať. Kolobeh života, striedanie ročných období, narodenie i smrť, to všetko Kim Ki-duk namiešal v ideálnom pomere, no predsa by som pár vecí vytkol. Prostredná časť filmu určite trošku zaostáva, zdá sa byť menej zaujímavá a zdĺhavá a za druhé mi tu chýbali dialógy. Stačilo málo, ako v úvode, keď starec rozdáva životné múdra, pretože niektoré dlhšie scény bez dialógov začínali nudiť. Záver kde sa mlaďas vráti a škrabe na vrchol hory s priviazaným závažím, pripomenie Misiu s DeNirom, ktorý sa tiež podobne trápil. Je to podľa mňa najlepšia scéna filmu, navyše s výbornou hudbou, takže tak nejako vyvážila tú menej zaujímavú prostrednú časť. 70%. (31.01.2012)