Nechoď klepat na dveře

Typický Wenders: film je o hledání smyslu života a je na cestě. Když stárneme, většinou balancujeme svůj život a pokud nevidíme nic, nezbívá nám, než se vydat na cestu a najít ten záblesk naděje, ze kterého je pak přímo krupobití. Film vylepšuje působivá kamera. Když jsme mladí rádi se bavíme, když stárneme, čím dál více a více přemýšlíme o smyslu života. Pokud ho nevidíme, raději se dobrovolně trápíme a ničíme. Ale pokud je tu naděje, že je tu snad syn, začíná velké hledání, které začíná nejdříve v mysli toho, kdo hledá. (05.06.2009)

Filmový herec a bývalá hvězda Howard (Sam Shepard – také autor scénáře) uteče z ničeho nic z právě natáčeného westernu, mimochodem stylově na koni, protože má svého života až po krk. Dozví se že kdysi před lety zřejmě usouložil dítě a tak se ho vydá hledat. A taky sám sebe. Zápletka filmu je jednoduchá a vzhledem k tomu, že film trvá dvě hodiny, málo výživná. Občas se ve filmu vyskytují hluchá místa. Ale jinak je film typickou ukázkou americké nezávislé scény. Celkem slušně odvedená práce. (25.01.2010)

Vynikajúca dráma oblečená do westernového kabáta. Wenders sa hrá s klasickými pištolníckymi a romantickými scénami (zapadajúce slnko, hudba, postoj tvárou v tvár...) a keď postavy mlčia, divák rozmýšľa. Herci sú fantastickí a postupne dávajú príbehu o hladaní potomka čoraz hlbší rozmer. Scéna, kde hlavný hrdina sedí na gauči uprostred ulice vás buď úplne dostane, alebo odrovná. Ak budete patriť k tým druhým, úprimne vás ľutujem... (22.02.2006)

" Je samotár, čo stratil lásku svoju. Teraz spomienky mu krvou kolujú. Aj keď sa pred ním schováva, na dosah ju má. Samotár prišiel o lásku svoju, že samotár je si zavinil sám. Láska nie je ani vojna ani hra. Má tiene na duši, ako ich zaplašiť netuší. Že tak skončil, zavinil si sám ". Prvé sekundy príbehu ubehli a hneď som vedel, že pozerám na Wimove dielo. Kamera, hudba a muž utekajúci pustatinou pred...a hľadajúci....( pustatina je podľa mňa paralela na Ježišových 40 dní v púšti, kde opovrhol lákadlám tohoto sveta a vybral si " iné " hodnoty ). Príbeh o mužovi, čo napravil to, čo napraviť mal. " Stále som na teba myslela, pozerala staré fotky... jazdila som ti prstom po tvári, skúmala tvoje ruky pod lupou, hľadala žily, kĺby. Nejaké vodítko. Pozerala na seba do zrkadla, premýšľala. Hľadala aspoň zášklb oka, vrásku okolo pier. Čokoľvek, aby som to nechala. Na nič som neprišla. Vždy to zostalo na pol ukryté. A teraz si tu priamo pred mnou...Jeden z mojich naj filmových zážitkov. ALE KLOBÚK VÁM NEDÁM. MÁM HO UŽ TRIDSAŤ ROKOV. (28.01.2010)

Aj keď od Wendersa som nevidel ani zďaleka všetko, pred pár rokmi som sa mal možnosť pokochať výborným Nebom nad Berlínom, a to mi úplne stačí na to, aby som dokázal uznať režisérove kvality. Nechoď klopať na dvere ja vlastne úplne jednoduchý, a dalo by sa povedať, že aj oddychový film zo života a o živote. Prostý príbeh obyčajného (aj keď to nie je až taká pravda) jedinca v rokoch, ktorý sa rozhodne trochu zrekapitulovať svoj doterajší život a snáď dať všetko aj do poriadku. Žiadne preháňanie, reálne ľudské hodnoty (sto rokov nevidená mama, pokus o nadviazanie kontaktu s nikdy nevideným synom atď.) a veľmi príjemné prevedenie. Sam Shepard si nielenže samotný príbeh napísal, ale naviac ešte aj veľmi trefne svojou osobou zaopatril hlavného hrdinu. A výkon to je naozaj moc dobrý, hlavne prirodzený a obohatený o hercovu nepopierateľnú charizmu. Výborne sa však pozerá aj na zvyšné osadenstvo na čele s mimoriadne nadanou Sarah Polleyovou, ktorá ma po prvýkrát očarila ešte v minulom storočí v Limanovom Go a odvtedy s obdivom sledujem každú jej rolu. Na záver teda len moje odporúčanie. Určite nie film pre všetkých, ale pre milovníkov takýchto malých - veľkých príbehov určite. (16.04.2008)