Poslední oběť

Klasická jednohubka své doby, nemastná, neslaná, špatní herci, slabší gore, nuda vedle nudy. Z úplné žumpy to vytahuje příjemně mrazivá hudba, místy celkem depresivní ( v superlativu myšleno ) atmosféra. V době, kdy vznikaly ty nejlepší horory vůbec, je tohle ale slabota, u které se nedivím, že je tak opomíjena. (02.05.2018)

Tohle u nás kdysi vydal Interzonic. Příběh kluka,kterému matka vštěpovala,že je špatný hoch a sem tam ho strašila ohněm. Co z takového kluka asi může vyrůst? Psychopat,který se baví upalováním dívek,má dva hlasy v hlavě. Tak je tam mrtvola matky v domě? No a? Zas taková vykrádačka Psycha to není,protože tu není vražda ve sprše,ale oheň. Jedná se také o dobrý příběh jednoho takového vraha,horor to ani moc není,nemyslím tím málo,ale film se více zaměřuje na zabijákovo cítění jenž potrženo správnou hudbou. (23.03.2007)

Ten chlap je těžkej psychopat, člověk mimo společnost. Po celý život ho tyranizovala matka, tak se s její smrtí vyrovná po svém. Bude unášet a upalovat slečinky, ve vlastnoručně vyrobené kremační komoře. Tenhle film má vlastně asi nejblíže k profilu masového vraha (klasický exploitation, natož slasher jdou stranou), ale podle mě mu chybí taková ta potřebná dávka syrovosti a neobvyklého přístupu. Not bad, jen to není taková ta působivá realitka jako třeba HENRY nebo ANGST. Hlavní hrdina ani není takový ten typ vraha, ze kterého je vám zle, ale spíš vám ho asi přijde líto. (screeny) (03.02.2009)

Prvá polhodinka vyzerá celkom sľubne a obsahuje aj niektoré silné scény. Snímok si v nej vyšľape ( aj keď neoriginálny ) chodníček, po ktorom sa bude uberať. Teda, po ktorom sa mal uberať. Zvyšok vyzerá, akoby sa scenár ako tak doskrutkoval, aby sa nepovedalo a nastáva nuda. A nuda je najhoršia filmová vlastnosť. (22.04.2011)

Neľahké detstvo Donalda Kohlera poznačili kruté výchovné metódy jeho matky, ktorá ho za neposlušnosť neváhala týrať plameňom z domáceho sporáka, čím mu spôsobila nielen ujmu na zdraví, ale aj na psychike. Životná cesta Donalda už ako dospelého muža fascinujúceho spaľujúcou žiarou očistného plameňa, ho preto zavedie priamo do spaľovne, kde vykonáva svoju prácu ako riadny zamestnanec. Kritický deň v práci, pohroma doma, to sú už tie posledné momenty síce napätého, ale doposiaľ bezkonfliktného Donaldovho života. Žiaruvzdorné pracovné oblečenie opráši od sadzí, podomácky vyrobený plameňomet vytiahne z puzdra, oceľou obloženú spálňu provizórneho krematória odomkne. Nová, temnejšia fáza jeho života sa začína. ### "Don't Go in the House" sa vo Veľkej Británii dostáva v zime roku 1980 do kín a to ako Cut verzia, ošetrená cenzormi z BBFC, ktorí z filmu vystrihli zhruba 3 minúty záberov (presne 3:05s). V máji roku 1982 sa na britský trh dostáva film na VHS nosičoch zásluhou distribučného štúdia “Arcade“, jedná sa ale o Cut verziu, totožnú s kino verziou. Ešte toho roku štúdio “Arcade“ prichádza s Uncut verziou, ktorú už cenzori na video trhu nedokázali tolerovať, preto ju v júli roku 1983 označili ako jednu nežiaducich a umiestnili na zoznam tzv. "Video nasties", z čoho pre film vyplývalo kompletné stiahnutie z tunajšej distribúcie. V marci 1984 kompletný ban z časti pominul. Cenzori Cut verziu "Don't Go in the House" pustili opätovne na trh, čoho výsledkom bol re-release filmu v roku 1987 označený prístupnosťou Rated: 18. O vydanie Uncut verzie sa v roku 2012 zaslúžilo štúdio „ArrowDrome“ prostredníctvom DVD disku. Okrem týchto cenzorských zásahov je zaujímavé aj to, že pôvodná zvuková stopa filmu bola tak nekvalitná, že sa nedala použiť. Preto bolo potrebné dialógy nadabovať dodatočne v profesionálnom štúdiu. (12.04.2009)