Válka policajtů

Mozaika zločinu devadesátých roků byla určitě velmi barevná a zahrnovala mnohá propojení mezi podnikateli, úředníky, policisty, gangestry, politiky a soudci v celém středoevropském prostoru, což má do jisté míry své dopady i na dnešní stav věcí. Předložená výpověď je pak realistickou ukázkou, jejmž základem jsou zejména výstižné zobrazení místních poměrů, nečernobílé charaktery postav a atmosféra bezvýchodnosti, které společně ještě zvyšují uvěřitelnost celého dění, které působí vlastně spíše jako taková předehra k něčemu, co by mohlo být ještě zajímavější. (03.03.2024)

Vojna policajtov. Ak by na Slovensku fungoval filmový priemysel ako v USA Biermann ani Szoltés by nikdy nemali pozície v rámci tohto filmu také aké mali pri Vojne Policajtov. Pri skutočnej konkurencii by zdochli hladmi ako aj väčšina slovenských filmárov. V profesionálnej konkurencii by boli radi ak by vôbec nejaký producent či štúdio malo záujem o scenár. Vojna Policajtov je všetko možné len nie buddy movie (Smrtonosná zbraň, Bad Boys, V Bruggách, Posledný Skaut, Skutočná romanca či Kiss, Kiss Bang, Bang,), len nie dobrý film. Nemá funkčnú expozíciu, nemá konflikt, nemá, inciting incident, zvrat, jednoducho klasickú dramatickú štruktúru od Aristotela či Freytaga. Žiadne známky žánru lebo Slováci také nepoznajú poznajú len Šulíka a zlatú 60. Lebo 45 rokov zaspali dobu. Je absolútne neackeptovateľné aby nesebakritický producent a nesebakritický scenárista sa rozhodol bez fundamentálnych znalostí toho ako písať filmový scenár, písať scenár k 150min hranému projektu. Scenár nie je novela, nie je to kniha. Pán Szoltés je novodobý disident ktorému sa na jednej strane hnusí Fico a politika jeho ľudí ale nehnusí sa mu kývnuť na tento projekt bez toho aby na to mal, podobne tak aj režisér. Inými slovami nehnusí sa mu svet slovenskej audiovizuálne tvorby ktorý funguje práve ako cez kopirák Fico a jeho ľudia...a ten kto to odserie je zas iba obyčajný človek, divák. Ak by mal pán Szoltés a Biermann aspoň trochu sebareflexie a pokory lúskali by od rána do večera všetky buddy movies a filmy od Scorseseho aby prišli na to ako sa to asi robí. Ale nie. Slovensko. Džamahrija. 45% za Cinkiho, Mitasa (Mlčanie Jahniat) a za dve fajn scény v jednej bol aj Bárta.. Uveriteľnosť 0,0,000000 dop.. Karikatúry. Vďaka za Beethovena a Mozarta inak by to bola len jedna hviezda. Vyhodňári by mohli mať svoju rezerváciu. Nuda. Ten film mal mať 100min. (13.02.2024)

Sakra, v tom filme sa toľko chľastalo, že som si musel zavolať domov taxík. Drsné 90tky sú vykreslené už tradične špinavo, úplatne a s prepáleným slovníkom. Až do momentu vraždy policajta mi to nevadilo. Poctivo budovaná atmosféra a skvelí herci tomu napomáhali. Lenže ako náhle začal mať bohatší priestor na plátne neherec Patrik V, všetko šlo do hája. Ten chlap totiž nedokáže zo seba dostať iný výraz a prejav ako ten ktorým sa prezentuje a aj vďaka nemu film dopláca na to, na čo doplácala slovenská spoločnosť v oných rokoch. Na protekciu. Žiadny súdny tvorca by ho totiž nikdy neobsadil do role väčšej ako tej, čo mal v Die Hard 5. A v momentoch bolestivého prehrávania sa z filmu vytráca akákoľvek vážnosť a nechcene sa stáva karikatúrou sama seba. V zlomovom bode sa toho pokazí ale viac. Neviem či sa kdesi v strede natáčania nestal nezvestným aj pôvodný scenárista, lebo celá druhá polovica sa javí byť hlúpejšou, doslovnejšou a ťažko uveriteľnou. Už len tá zázračná náhoda aká viedla k objasneniu prípadu fantóma z baru je do neba volajúca. Škoda, malo to namierené správnym smerom, ale nesprávnymi rozhodnutiami sa to stratilo nevedno kam. (10.03.2024)

Na slovenské pomery nečakane dobrý a nestranný film, ktorý konečne nebol vyrobený na objednávku politickej strany či strán istej ideológie s cieľom zdiskreditovať inú stranu ale celkom výstižne vyobrazuje divoké prvé roky samostatného Slovenska. Bonusom sú české titulky, ktoré s radosťou použijú aj bratislavčania, záhoráci, žochári, trogári a aj stredoslováci kua kua...možno trochu zdĺhavé, ale na rozdiel od Svine či Ostrého noža zaujímavé a objektívne. (08.05.2024)

Ve filmu se spolu nepříjemně tlučou dva rozdílné koncepty: 1) Realistické syrové policejní drama podle skutečnosti a 2) Vysoce stylizovaná atmosférická podívaná ve stylu "Leona" nebo "Collateralu". Například hlavní dva hrdinové jsou většinou 1), zatímco akční scény, šílené scenáristické zvraty a Rytmus jsou 2). Při takové extrémní délce se to dá těžko vydržet, což je škoda, protože v tomto filmu je mnoho dobrého. (21.02.2024)